PREDAJNÁ. V dedine, z ktorej aj v uprostred apríla hľadia na zasnežené nízkotatranské kopce, majú veľkú vzácnosť. Vďaka nej ožívajú príbehy o starom remesle, ktoré sa voľakedy dedilo z otca na syna.
Je plné technických skvostov, aké dnes už vidieť málokde. Dokonca sa v jeho histórii mihne meno kráľa, nechýbajú legendy, ktoré si ľudia kedysi rozprávali po večeroch, pri pieckach s praskajúcim ohňom.
Mlyn v Predajnej, ktorý pred mnohými rokmi mlel pre bohatých aj chudobných, počas vojny priateľa aj nepriateľa, po rokoch chátrania zachránili. Jeho technologické zariadenie je ojedinelým, kompletne zachovaným zariadením mlyna na Slovensku.
Pohľad na unikáty si dnes neužíva len jeho majiteľ. Ondrej Čipka, ktorého prastarký aj starký boli mlynármi, sa jeden z klenotov Horehronia rozhodol sprístupniť verejnosti. A veruže za dverami mohutnej stavby je čo obdivovať.

„Prežil som tu pekné detstvo, s bratom sme sa v mlyne hrávali, pomáhali starému otcovi. Sú to krásne spomienky,“ povedal Ondrej, ktorý zvedavcov víta v bielej košeli, plátených nohaviciach a neodmysliteľnej mlynárskej čapici.
Mlyn, pri ktorom v čase, keď ešte okolo neho tiekol potok, klepotalo obrovské koleso, je dnes národnou pamiatkou.
„Mlyn mi prirástol k srdcu. Nechcel som ho nechať úplne schátrať, preto som sa ho rozhodol obnoviť. Požiadal som, aby ho vyhlásili za národnú pamiatku. Stálo ma to dosť síl. Papierovačky nemali konca, bola potrebná projektová dokumentácia, tiež statický aj dendrologický posudok,“ spomína strojár, ktorému v žilách koluje aj mlynárska krv.
Mlyn za národnú pamiatku vyhlásili 30. decembra 2011.
Tým sa však vybavovačky neskončili. V snahe obnoviť najmä strechu historickej stavby, ktorej hrozilo zrútenie, požiadal Ondrej Čipka o dotáciu z ministerstva kultúry.
Napokon sa mu dôležitú časť mlyna, pod ktorou sa ukrýva technológia, akú dnes možno obdivovať len na pár miestach v krajine, vďaka príspevku podarilo zrekonštruovať. Dobrý nápad, ktorý zatraktívnil Horehronie finančne podporil aj Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý výletníkov do mlyna láka v rámci svojho projektu Zaži v kraji.
V mlyne nocoval aj kráľ
Návštevníci jedného z malebných kútov stredného Slovenska sa ocitnú na mieste, kde kedysi prenocoval kráľ Žigmund Luxemburský. A neplatil za nocľah, ale niečo iné.
„V mlyne sa voľakedy mlelo vo dne, v noci. Stroje klepotali a aby sa kráľ vyspal, tak ich vypli. Mlynár si však nevypýtal nocľažné, ale plácu za ušlý zisk,“ načrel do dávnej minulosti terajší majiteľ mlyna.
K ľudovým príbehom o krajoch s vodnými mlynmi neodmysliteľne patria aj vodníci.
„Legendy hovoria o Hlbočanovi, ktorý mal nad tunajšími dedinami veľkú priehradu. Tam sústredil svoje zlato. Raz sa však hrádza pretrhla a voda zlato vzala so sebou. Pobrali si ho dedinčania. Vodník sa im potom chodil mstiť na trhy do Predajnej. Predával im slané ryby, aby boli smädní. No a keď si smäd prišli zahasiť k potoku, tak ich stiahol do vody a utopil,“ priblížil Ondrej rozprávkovú historku, ktorá v mlyne určite zaujme najmä deti.
Útroby vodného mlyna, v ktorom akoby zastal čas, jej dodávajú tú správnu atmosféru.
Kedysi si mlyny len prenajímali
História mlyna siaha do dávnej minulosti. Podľa listiny, ktorú v roku 1406 vydal ľupčiansky kapitán Henrich z Meteleska, poveril kráľ Žigmund správcu hradu výstavbou mlyna na potoku Grapeľ, na hranici chotárov Predajnej a Lopeja.