LUČENEC. Kým väčšina športovcov sníva aspoň o jednej účasti na olympijských hrách, Juraj Tužinský bude pod piatimi kruhmi súťažiť už štvrtýkrát (Londýn 2012, Rio de Janeiro 2016, Tokio 2020 - pozn. red.).
Úspešný pištoliar si miestenku do Paríža vybojoval na februárovom európskom šampionáte a v počte olympijských účastí sa stane najlepším reprezentantom z Novohradu.
JURAJ TUŽINSKÝ začal svoju streleckú kariéru v pivnici základnej umeleckej školy. Vtedy ešte netušil, že ho cesta profesionálneho športovca zavedie na vrcholové podujatia svetových miest.
Za ostatných 21 rokov nazbieral viacero úspechov vrátane titulu majstra Európy, zlata zo svetového pohára či štvrtého miesta na olympiáde v Riu.
Hoci zbierku mu môžu závidieť mnohí, chýba v nej ešte olympijský kov. Ten si skúsi vystrieľať v auguste na OH v Paríži.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo uprednostnil streľbu pred motošportom,
- prečo mu olympiáda v Tokiu pripomínala väzenie,
- kde stretol Usaina Bolta a o čom hovoril s viacnásobným víťazom Rely Dakar,
- či má európske zlato väčšiu váhu ako 4. miesto z olympiády,
- či dal svoje zbrani meno.
Na tohtoročných majstrovstvách Európy v Györi ste získali striebro a zároveň aj miestenku na olympiádu v Paríži. Verili ste, že sa to podarí a spravíte si aj štvrtý zárez?
Som rád, že to vyšlo a nemusím to naháňať v Riu, kde by bola posledná možnosť. Pôvodne som sa na olympiádu plánoval kvalifikovať už vlani v Tallinne, ale napokon sa to podarilo až teraz takmer na poslednú chvíľu.
Behať začala, aby videla svet. Bez slaniny a praženice som nevládala pretekať, vraví bývalá olympionička Čítajte V Maďarsku som si veril, hoci vo finále sa mohlo stať hocičo. Forma však bola od začiatku vyladená na výbornú a k celkovej pohode prispela aj výhra vo svetovom pohári.
Ako chlapec by ste si asi nepomysleli, že budete strieľať na štyroch olympiádach. Ako ste dostali k športovej streľbe?
V detstve som aj ja behal po dvore a hral sa na strieľačky s papekmi či plastovými zbraňami. Neskôr ma mamina prihlásila na strelecký krúžok do Lučenca, trénovali sme v pivnici budovy základnej umeleckej školy.
Moja kariéra sa rozbehla až po strednej škole, kedy som odišiel do VŠC Dukla Banská Bystrica. Tu som uvidel, čo prináša takýto život, spoznal som najlepších športovcov a otvorili sa mi dvere do sveta.
Kto vás naučil strieľať?
Môj prvý tréner bol Vladimír Michalík, ktorý položil základy. Na nich potom v Dukle staval Tibor Kiss, ktorý mi odovzdal veľmi veľa skúseností.
Vraj ste veľký fanúšik motošportu. Nelákalo vás viac sedieť za volantom?
V tých časoch bol motošport finančne nákladný, nemohli sme si to dovoliť. Asi každý chlapec má rád autá, ale u mňa vyhrala športová streľba. Hoci nie je taká akčná a môže pôsobiť nudne, mne pomohla nájsť si stabilné zamestnanie a spoznať svet.
Na olympiáde ste debutovali v Londýne v roku 2012. Ako ste prežívali premiéru pod piatimi kruhmi?
Síce to bolo už dosť dávno, ale stále si pamätám, ako veľmi som sa tešil a všetko prežíval emotívne. Ťažko nájsť slová, bol to silný zážitok.
Prekonali aj hokejové bašty. Mladí Slováci vyhrali jeden z najväčších európskych turnajov Čítajte Mali ste rovnaké pocity aj pred štyrmi rokmi v Tokiu, alebo ste si už na olympijskú atmosféru zvykli?
Ťažko povedať, Tokio bolo úplne odlišné. Pre pandémiu sme mali výrazne obmedzený pohyb a nemohli sme sa združovať. Miestami mi to pripomínalo väzenie.
Z izby na strelnicu, najesť sa a naspäť do izby. Nebyť pandémie, určite by to bola úžasná olympiáda, no takto som si ju vôbec neužil.
Takže Paríž si vychutnáte dvojnásobne.
To by som rád, ale budeme mimo hlavného diania. Aby organizátori nepresiahli finančné limity, tak budeme súťažiť na dávnejšie postavenej národnej strelnici asi tristo kilometrov od Paríža. Preto sa trochu obávam, že skôr zažijeme atmosféru bežných pretekov. Prídeme, zastrieľame si a ideme domov.
V Tokiu ste síce nemohli, ale stretli ste v Riu či Londýne športovcov, ktorých ste dovtedy obdivovali len z médií?
V olympijskej dedine v Londýne som často vídaval Usaina Bolta, aj keď tam nebýval. Bol výstredný a rád sa ukazoval medzi ľuďmi. V Brazílii som stretol viacnásobného víťaza Dakaru Nassera Al-Attiyaha, s ktorým som mal možnosť hovoriť. Vymenili sme si názory, pretože nás bavia rovnaké športy. On hovoril o streľbe, ja o autách.
Ste majster Európy, vyhrali ste svetový pohár, máte bronz z európskych hier a pochváliť sa môžete ďalšími úspechmi. Ktorý považujete za najvzácnejší?
Titul z Európy spred troch rokov bol veľkým prekvapením. Vtedy sa pre pandémiu nekonali asi žiadne preteky a odrazu som mal súťažiť na európskom šampionáte. Hoci som vtedy získal zlato, štvrté miesto z olympiády v Riu má pre mňa väčšiu hodnotu.
Lukostrelec, skokani aj hokejista. Lučenský klub mapuje úspechy a život novohradských olympionikov Čítajte Nemrzí vás, že vám vtedy ušla medaila?
Vôbec. Z tej olympiády som si odniesol veľa skúseností, zážitkov a pozitív. Bola tam super olympijská dedina, krásna strelnica aj zaujímavý sprievodný program. Veľmi mi učarovalo aj Rio de Janeiro, dodnes naň rád spomínam.
Musí mať pištoliar dobrú fyzičku?
Samozrejme. Streľba je vrcholový šport a človek nemôže nič podceniť. Hlavne finále býva veľmi vyčerpávajúce po fyzickej aj psychickej stránke. Čím lepšie sa pripravíme, tým lepšie zvládneme stres a námahu.
Robíte pred súťažou v rámci psychickej prípravy aj nejaké rituály?
Nie, na to veľmi neverím. Skôr si pred pretekmi nastavím konkrétne body a tie vždy dodržujem.
Je športová streľba drahá?
Možno v porovnaní s lyžovaním alebo cyklistikou si nevyžaduje toľko peňazí, ale vo všeobecnosti nejde o lacný šport. Hlavne to cestovanie niečo stojí.
Dali ste svojej pištoli meno?
Nie vôbec. Svoju zbraň mám rád a strieľam s ňou už veľmi dlho, ale zatiaľ som nemal potrebu ju pomenovať.
Z Lučenca ste po strednej škole odišli do Banskej Bystrice. Aký je váš vzťah k rodisku?
Rád sa tam vraciam, aj keď času je málo. Pod Urpínom žijem už dlhšie ako v Lučenci, ale vždy je príjemné zbehnúť dole na juh za rodičmi a starými známymi.
Máte nesplnený športový cieľ?
Vo svojej 21-ročnej kariére som strieľal finále na olympiáde, svetovom pohári, majstrovstvách sveta aj Európy. Úspechov je dosť, takže chýba už len tá olympijská medaila.
Halič sa stáva mekkou šípkarov. Ľudia z celého kraja tam za ligou cestujú aj vyše hodiny Čítajte Po OH v Paríži oslávite štyridsiatku, takže zisk cenného kovu by bol asi najlepší darček.
To veru áno. Uvidíme, ako to dopadne.
Otázka do ďalekej budúcnosti - bude aj piata olympiáda?
Snáď áno, Los Angeles by som veľmi rád uvidel a zúčastniť sa na olympiáde v USA by bol ďalší splnený sen. So streľbou zatiaľ neplánujem skončiť, takže všetko je možné. Určite spravím všetko pre to, aby sa mi podarilo kvalifikovať aj piatykrát.
