LUČENEC. Pred Rusmi musela spolu s rodinou utiecť dvakrát. Najprv v roku 2014, potom o osem rokov neskôr. Je jednou z tisícok ukrajinských odídenkýň, ktoré na Slovensku našli druhý domov.
Pracovať začala hneď na druhý deň po príchode na Slovensko, do fabriky denne precestovala aj vyše 80 kilometrov. Rýchlo sa naučila jazyk a nové zamestnanie aj domov našla v Lučenci. Dnes pomáha odídencom aj domácim a verí, že na Slovensku má jej syn nádej na lepšiu budúcnosť.
Ako reaguje na proruské nálady v spoločnosti? Prečo za ostatné dva roky nebola na Ukrajine? Prečo sa naučila slovenský jazyk a čo by chcela povedať Robertovi Ficovi? OLEKSANDRA LISIUK v rozhovore odpovedala aj na tieto otázky.
Lučenské ovocné sady majú ďalšiu novinku. Po enviroučebni tam pribudol presklený úľ Čítajte Spomínate na moment, kedy ste sa dozvedeli o začiatku vojny?
V hlave si ho prehrávam skoro každý deň. Niekedy si želám zabudnúť, ale nedá sa. Je to súčasť môjho života.
Na začiatok treba povedať, že vojna sa začala už v roku 2014, kedy Rusko obsadilo Krym a časť Luhanskej a Doneckej oblasti. Na to by sa nemalo zabúdať. Vtedy sme prvýkrát museli s rodinou opustiť mesto Pervomajsk v Luhanskej oblasti a odísť severnejšie.
Nový život sme začali v Severodonecku, kde sme si našli nové bývanie, prácu a deťom sme zabezpečili vzdelanie. Nebolo to ľahké, pretože hoci sme boli Ukrajinci, nechceli nás ako utečencov z východnej časti zamestnať. Postupom času sme prekážky prekonali a žilo sa nám dobre. Všetko sa ale zrútilo vo februári 2022, kedy sme museli utiecť druhýkrát.
S humanitárnou pomocou prišiel až k frontu. Ruské strely vybuchli len pár blokov od nás, spomína Čítajte Vtedy ste prišli na Slovensko?
Nie, najprv sme odišli do Dnipra. So sebou sme mali len dva kufre a malú rezervu peňazí. Tie sa zhruba po mesiaci minuli, takže sme sa museli spoľahnúť na pomoc humanitárnych organizácií.
Až po čase sme sa odtiaľ presunuli na západnú Ukrajinu, čo najďalej od bombardovania. Celú krajinu však sužovala vojna a nájsť si prácu bolo nemožné, preto som sa rozhodla odísť na Slovensko. Chcela som legálne pracovať a zabezpečiť svoju rodinu.
Kedy ste pricestovali?
Do Ružinej v okrese Lučenec sme prišli 31. mája 2022 a od 1. júna som už pracovala v závode v Kriváni.
Koho ste museli nechať na Ukrajine?
Všetkých okrem syna. Svoju mamu a jej sestru s rodinou. Chvalabohu, sú stále v poriadku.
Čo vás z Kriváňa priviedlo južnejšie do Novohradu?
Ružiná je obľúbené miesto rekreantov a pre pravidelný hluk bolo ťažké oddýchnuť si po pracovnej zmene. S pomocou organizácie Človek v ohrození sme sa najprv presťahovali do Fiľakova. Syn po čase začal navštevovať tamojšiu školu a ja som naďalej dochádzala do Kriváňa.
Stretli ste sa s prijatím alebo ste mali skôr negatívne skúsenosti?
Chvalabohu, vo Fiľakove sme sa cítili perfektne. Synovi sa v škole páčilo a aj ja som mala na svojej doterajšej ceste šťastie na ľudí, za čo všetkým Slovákom ďakujem.
Hovoríte dobre po slovensky. Prečo ste sa naučili jazyk?
