RIMAVSKÁ SOBOTA. Naučiť sa rozumieť a hovoriť patrí k prvým úlohám, s ktorými sa deti musia popasovať. Niektoré sa to naučia hneď, iným to trvá dlhšie.
Oveľa vážnejším problémom v dnešnej dobe je však pribúdanie ochorení centrálnej nervovej sústavy a nárast počtu detí, ktoré ešte ani vo veku šiestich rokov nerozprávajú.
S čím to súvisí a aký vplyv na to môže mať nárast používania digitálnych technológií, sme sa porozprávali s klinickou logopedičkou Máriou Lukáčovou, ktorá pôsobí v ambulancii v Rimavskej Sobote a v Tornali a tiež v nemocnici v Číži.
S akými rečovými problémami sa vo svojej ambulancii stretávate a ktoré sú tie najčastejšie?
Do ambulancie klinickej logopédie prichádzajú pacienti od raného detstva až po starobu s rôznymi rečovými problémami, s poruchami zvukovej a obsahovej stránky reči, s poruchami plynulosti reči, môže to byť napríklad zajakavosť alebo brblavosť, so špecifickými poruchami učenia a s mnohými ďalšími, ktoré vznikajú ako symptomatické poruchy reči pri iných ochoreniach, napríklad pri poruchách sluchu.
Najčastejšie problémy, s ktorými sa stretávam, sú poruchy zvukovej a obsahovej stránky reči a afázie, teda poruchy reči po cievnych mozgových príhodách a po úrazoch mozgu.

Nedá sa nevšimnúť si, že v súčasnej dobe pribúda detí, ktoré začínajú rozprávať oveľa neskôr, čo následne ovplyvňuje a sťažuje aj ich vzdelávanie. S čím to môže súvisieť?
Vývinové poruchy reči a jazyka, ktoré pretrvávajú do školského veku, majú rôzne príčiny. V dnešnej dobe sú to vážnejšie a častejšie sa vyskytujúce ochorenia centrálnej nervovej sústavy, nedostatočne podnetné rečové prostredie, ale aj podceňovanie preventívnych prehliadok, ktoré zachytia poruchy v ranom detstve a tým sa môže začať robiť terapia včas s lepšou prognózou.
Deti dnes berú do rúk mobily častejšie než bežné hračky. Môže sa aj to nejakým spôsobom podpísať na neskoršom vývine reči?
Tu platí trochu prenesená pravda, že mobil alebo iný audiovizuálny prostriedok je dobrý sluha, ale zlý pán. Nadmerné a nekontrolované používanie týchto prostriedkov má určite negatívny vplyv na rozvoj verbálnej komunikácie a sociálnej interakcie, no v dnešnej dobe by ich ignorovanie nebolo správne.
Aj v niektorých našich klinicko-logopedických terapeutických postupoch majú svoje miesto.