JELŠAVA. V najmenej rozvinutých regiónoch na Slovensku stavili na rozvoj turizmu. Jedným z magnetov pre domácich aj zahraničných návštevníkov sa stáva aj coburgovský kaštieľ v Jelšave, ktorý postupne obnovujú už deväť rokov. Tento týždeň predstavili jeho vynovené severozápadné krídlo.
Nový vzhľad získalo aj vďaka približne miliónovému grantu z Nórskeho finančného mechanizmu. Okrem toho historická budova ukrýva jedinečnú atrakciu, akú možno vidieť len málokde. Je o ňu značný záujem.
Projekt spojil komunitu z regiónu
Rhys Evans, pofesor z Nórskej univerzity pre zelený rozvoj v meste Bryne hovorí nielen o vizuálnych zmenách na cennej stavbe, ale aj ďalších prínosoch pre Jelšavu.
„Keď som bol pred rokmi po prvýkrát v Jelšave a prešiel sa po tunajších uliciach, prostredie mi prišlo zvláštne, svojím spôsobom chudobné. Teraz prechádzam tými istými ulicami a vidím pozitívne zmeny. Nejde len o tie, ktoré vidieť na samotnej budove kaštieľa, ale celkovo v komunite. Tu musím v prvom rade vyjadriť uznanie primátorovi Milanovi Kolesárovi za to, že nás oslovil, zúčastnil sa na našich workshopoch. Prejavil obrovský záujem a nadšenie, ktoré s ním zdieľali aj ľudia z komunity a blízkeho okolia. To je ten najväčší benefit, ktorý sme pre tento región mohli priniesť,“ vyjadril sa profesor s tým, že spočiatku bol k projektu obnovy kaštieľa skeptický, avšak dnes je milo prekvapený z celkových výsledkov projektu.
Dôležitý turistický bod
To, že Jelšava sa pre región na juhu Banskobystrického kraja stáva z hľadiska rozvoja cestovného ruchu dôležitým bodom, potvrdil aj Viktor Brádňanský z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer.
Slovensko môže mať najvyššie položenú cyklocestu v strednej Európe, zámer poukázal na problém Čítajte „Dnes môže ponúknuť niekoľko zaujímavých produktov cestovného ruchu a veríme, že aj vďaka rekonštrukcii kaštieľa si do mesta nájde cestu mnoho nových návštevníkov,“ povedal Brádňanský.
Viera Kozárová, koordinátorka pamiatkovej obnovy kaštieľa v súvislosti s obnovou jedného z krídel cennej stavby, ktorej počiatky siahajú minimálne do začiatku 17. storočia podotkla, že najdôležitejšie je, aby pamiatka obnovou získala nové využitie. „Dôležité je, aby žila," zdôraznila.
Rekonštrukcia kaštieľa, ktorého honosná neskorobaroková prestavba sa začala v 18. storočí, avšak nikdy nebola dokončená, mení rozsiahly objekt na historicko-remeselné a ekologické centrum Gemera. Okrem toho, že aktuálne jej severozápadné krídlo ponúkne výletníkom služby aj zázemie, bude atraktívnym miestom pre organizovanie rôznych podujatí.
Na poschodí obnovenej časti vznikla konferenčná miestnosť s príslušným zázemím a toaletami. Na prízemí je v pláne ďalšie zázemie aj kaviareň. Pribudnúť by mali stolárske a kováčske remeselné dielne.
Obnova bude pokračovať
Slová Viery Kozárovej, že je dôležité aby pamiatka žila, potvrdil aj Ján Beljak, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK).
„Pamiatky neobnovujeme len preto, aby sme z nich urobili pomníky dnešnej doby. Chceme ich oživiť, aby boli magnetom pre turistov. Teším sa z každoročného postupu obnovy kaštieľa, ktorý je perlou Gemera a od roku 2015 ho nielen pracovne pravidelne navštevujem,“ uviedol Beljak.
Pripomenul, že Rada partnerstva BBSK bude schvaľovať aktualizovaný rozpočet projektu, týkajúceho sa kaštieľa.
„Verím, že čoskoro bude vyhlásená výzva Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR z Programu Slovensko aj pre obnovu kultúrneho dedičstva a vďaka eurofondom pre regióny sa bude môcť ďalej pokračovať v naplánovaných obnovách tohto unikátu v Jelšave. Postupne sa tak vytvoria podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, komunitného programu, pre návrat tradičných remeselníkov a umelcom v z celého okolia, ako aj integrácie rómskej menšiny,“ zhrnul Beljak.
Jedinečné zážitkové ubytovanie
Okrem vynoveného krídla má rozsiahla stavba v regióne, kedysi známom ako Železné srdce Uhorska, mimoriadnu atrakciu v podobne presklených ubytovacích buniek.
Turisti tak môžu prenocovať na mieste, opradenom aj desivými historkami. Napokon, aj dnes sa niektorí domáci dušujú, že v kaštieli straší.
Preto nečudo, že možnosť zažiť kaštieľ bez príkras, keď vietor, vŕzganie starých trámov, šuchot netopierov, tiene, vynárajúce sa po rozsvietení pouličných lámp, či pohľad z okna priamo na cintorín, navodzujúci pri troške fantázii správnu duchársku atmosféru, je značne lákavou.
Na začiatku bola zaujímavá myšlienka kreatívnej partie z občianskeho združenia Čierne diery. Milan Kolesár, primátor Jelšavy, síce nad ambicióznym projektom spočiatku neveriacky krútil hlavou, no napokon prikývol. Po dvoch rokoch sa ukázalo, že urobil dobre.
Starému mlynu hrozila skaza. Dnes ľudia obdivujú miesto, kde nocoval aj kráľ Čítajte „Ešte pred tým, ako sme sa pustili do procesu záchrany a obnovy kaštieľa sme si povedali, že tento veľký monumentálny objekt musí byť využitý multifunkčne. Takže zámer OZ Čierne diery nám do našich plánov zapadol. Jeho zástupcovia k nám pred pár rokmi prišli s tým, že by si chceli časť kaštieľa prenajať a vybudovať v nej zážitkové ubytovanie nielen pre návštevníkov mesta, ale aj región. Spočiatku som neveril, že projekt dotiahnu do zdarného konca, keďže viem, že získať povolenie na poskytovanie ubytovania nie je u nás jednoduché. Ale v tom poňatí, ako to realizovalo OZ Čierne diery, sa to napokon podarilo a o atrakciu je veľký záujem,“ uviedol ešte v lete 2022 Milan Kolesár, primátor Jelšavy.
Pamiatku chcú ukázať v autentickom stave
Martin Lipták, spoluzakladateľ OZ Čierne diery povedal, že to nevnímajú ako hotel alebo ubytovanie. Ide o zážitkovú expozíciu, vďaka ktorej môže návštevník stráviť čas v kaštieli ako sám uzná za vhodné.
Zdôraznil, že je dôležité, aby ľudia bezprostredne videli, v akom stave sú pamiatky na Slovensku a aj to, čo je na nich zaujímavé.
„Rozhodli sme sa ľuďom ukázať pamiatku v autentickom stave. Môžu vidieť všetky jej vrstvy, počnúc 18. storočím až po necitlivé zásahy socializmu. Pripravili sme informačnú brožúru, v prípade záujmu bude návštevníkom k dispozícii sprievodca. Tiež im vieme poskytnúť kontakty na ďalších turistických sprievodcov v okolí,“ priblížil Lipták.
Odpovedal aj na otázku, koľko zážitkové ubytovanie v kaštieli návštevníkov vyjde.
„Nebudeme vyberať peniaze, pretože nechceme, aby ľudia prispievali nám, ale do kasičky tomuto kaštieľu, aby bolo z čoho financovať budúce udržiavacie práce. Ľudia sa sami môžu rozhodnúť či chcú prispieť a koľko. Osvedčilo sa nám to pri lesnej saune v Spišskom Hrhove, ktorú máme už tretí rok na rok dopredu rezervovanú. Tiež je to na dobrovoľnom rozhodnutí návštevníkov, koľko chcú prispieť správcovi,“ ozrejmil spoluzakladateľ OZ Čierne diery.
Realizácia projektu Bunky Jelšava trvala zhruba dva roky, keďže práce zabrzdila koronavírusová pandémia.
„Naše združenie sa pamiatkam, ktoré majú svoju najlepšiu éru dávno za sebou a častokrát sú schátrané, venujeme od roku 2014. Väčšinou ide o bývalé továrne alebo opustené kaštiele, ktoré sa desaťročiami chátrania ocitli na periférii záujmu a len málokto si vie predstaviť, že by opäť ožili,“ priblížil Lipták a spresnil, že združenie o takýchto stavbách píše knihy a tvorí grafické umelecké diela.
Z výťažku ich predaja si niektoré pamiatky adoptovali, prenajali časť chátrajúceho jelšavského kaštieľa, pre ktorý v tom čase neexistoval rozvojový zámer.
„Máme tu dve bunky, ktoré slúžia ako ubytovacie zariadenie. Možno to časom rozšírime. Záujemcovia o zážitkovú noc si musia priniesť karimatku alebo spacák. Kto ako chce, podľa toho, ako má v úmysle stráviť noc. Napokon, večer tu lietajú lastovičky aj netopiere. Je tu iná atmosféra, ako von. No a ak niekto verí na duchárske historky, tak sa veľmi nevyspí,“ zakončil Lipták s úsmevom.
V kaštieli je k dispozícii aj ďalšia presklená bunka, umiestnená mimo spomínaných dvoch, tiež jednoduchá kuchynka a tiež sprcha.
