LUČENEC. Pietna spomienka či bežecká a výtvarná súťaž. Aj takto si v Lučenci pripomenuli odkaz Milana Rastislava Štefánika. Samospráva spolu s partnermi venovala slovenskému velikánovi celodenné podujatie deň pred výročím tragického úmrtia.
Deň Štefánika (3. 5.) sa začal pietnou spomienkou pri jeho pamätníku vedľa divadla a pokračoval pri buste na Okresnom úrade v Lučenci. Dopoludnia sa na Námestí republiky športovalo. Stovky detí zo škôl a škôlok z Lučenca a okolia si zasúťažilo o pohár Domu Matice slovenskej v Lučenci.
Kilá tvarohu a pozvárané činky, súťažil s Rolincom i Žembom. Ďubeka na ceste za federálnym zlatom nezastavil nikto Čítajte Na slovenského diplomata, politika či astronóma spomínali aj v radnici, kde sa uskutočnila vernisáž výtvarnej súťaže Štefánikove cesty za poznaním. Tú vyhlásila Základná škola M. R. Štefánika v Lučenci, hlavná téma niesla názov Cestička na chatu pod hviezdami.
Do jedenásteho ročníka sa zapojili deti z 24 slovenských základných škôl. Dovedna poslali 196 prác, pričom na vernisáži v rôznych kategóriách ocenili 23 z nich. Jedno z víťazných diel si nájde miesto na Štefánikovej chate pod Ďumbierom.
Milan Rastislav Štefánik
Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách. Základné vzdelanie získal v rodnej obci. Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši sa výrazne spoločensky angažoval.
V roku 1898 zamieril do Prahy na vysokoškolské štúdiá, kde najskôr študoval dva roky stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 odišiel do Francúzska.
Po pol roku života v Paríži začal pracovať v slávnom observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, Spojené štáty i Južnú Ameriku. Od roku 1905 do roku 1919 precestoval všetky kontinenty, okrem Antarktídy.
Francúzskym občanom sa stal M. R. Štefánik v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie. Počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Súčasne úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.
Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Samostatný československý štát vznikol 28. októbra 1918.Minister vojny novovzniknutého štátu, generál Štefánik zahynul 4. mája 1919 vo veku nedožitých 39 rokov, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji.
M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a kde sa každý rok konajú spomienkové slávnosti.
