KOKAVA NAD RIMAVICOU. Debut na májových majstrovstvách Európy v pretláčaní rukou pretavil do bronzu. Mladík z Kokavy nad Rimavicou v Poltárskom okrese ukázal talent a športové predpoklady. Európsky kov získal, hoci pretláčaniu rukou sa nevenuje dlho a hovorí o sebe ako o amatérovi.
Šestnásťročný ALI SENDREI musel pre zranenie opustiť futbalové trávniky a útechu našiel v posilňovni. S armwrestlingom sa zoznámil zhruba pred rokom. Odvtedy na súťažnom poli pozbieral viacero úspechov a zacielil na zisk ďalších.
Tínedžer z Kokavy sa vo svete armwrestlingu chce presadiť aj napriek hendikepu, ktorý mu neumožňuje súťažiť pravou rukou. Verí však, že odhodlanie a vytrvalosť ho môžu priblížiť k titulu svetového šampióna.
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa od futbalu dostal do sveta armwrestlingu,
- s akým hendikepom žije a športuje,
- aký veľký míľnik ho teraz čaká.
V polovici mája ste získali prvú európsku medailu. Ako chutil úspech?
Neopísateľne. Veľmi som sa snažil, aby sa mi podarilo niečo dosiahnuť a už len možnosť štartovať na majstrovstvách Európy bola veľkým povzbudením. V kútiku duše som dúfal, že sa mi podarí prebojovať sa na stupienky, ale konkurencia bola silná, takže som sa držal pri zemi. Napokon som ostal veľmi prekvapený, prvé majstrovstvá Európy a hneď medaila.

Čo vás zavialo do sveta pretláčania rukou?
Kedysi som hrával súťažný futbal, ale pre zranenie som zhruba pred dvomi rokmi musel skončiť. Na športovanie som však nezanevrel, zapáčilo sa mi v posilňovni. Chvíľu som rozmýšľal, že sa dám na kulturistiku, ale oslovila ma reklama na pretláčanie rukou. Spojil som sa so zvolenským klubom, v ktorom som sa naučil základy armwrestlingu.
Splnilo pretláčanie rukou vaše očakávania?
Maximálne. V armwrestlingu som sa našiel. Podarilo sa mi spojiť lásku k posilňovaniu so zbieraním úspechov. Hlavne tie súťaže sú pre mňa veľkým hnacím motorom. Veľmi ma teší, keď sa mi podarí vybojovať medailu a neúspech ma zase motivuje, aby som bol na tréningoch ešte svedomitejší.
Začali ste hneď ako nováčik súťažiť?
Áno. Tréner mi poradil vyskúšať republikový šampionát vo svojej kategórii. Ako úplný amatér som nemal veľké oči, ale verím, že som jeho dôveru nesklamal.
Podarilo sa získal bronzovú medailu. Následne prišlo štvrté miesto z medzinárodnej súťaže v Novom Jičíne, strieborná priečka v druhom kole národnej ligy a ďalší bronz z tohtoročných majstrovstiev Slovenska. Potom nasledovala pozvánka do reprezentácie a aktuálny bronz z Európy. Zatiaľ to nie je zlé, ale už by sa patrilo prekročiť hranicu a vystúpiť aj na vyššie priečky.

Darí sa vám presadiť aj napriek hendikepu?
Myslím, že áno. Súťažím so zdravými aj v kategórii pre hendikepovaných. Mám problém s pravou rukou. Dokážem s ňou hýbať, ale pohyb je obmedzený a ťažkosti spôsobuje hlavne slabý úchop.
Možno by si niekto s podobným osudom vybral šport, kde sa viac používajú iné časti tela, ale mne sa pretláčanie veľmi páči. Mám síce nevýhodu, že nemôžem súťažiť oboma rukami ako skoro všetci armwrestleri, ale s tým nespravím nič. Preto sa snažím, aby som sa aspoň ľavačkou dokázal dostať na medailové pozície.
Obmedzuje vás hendikep v bežnom živote?
Našťastie nie. Aspoň to už teraz nevnímam. So zdravotným znevýhodnením som sa narodil, takže po toľkých rokoch som už zvyknutý.
O vašich medailách vedia doma aj v škole. Nechcú si spolužiaci alebo príbuzní merať sily s účastníkom republikového a európskeho šampionátu?
Zatiaľ nie, ale keď ma vyzvú, tak neodmietnem.

Ako ste zapadli do reprezentačného výberu?
Myslím, že dobre. V reprezentácii je super partia. Tréner mi prejavil dôveru a motivuje ma k čo najlepším výsledkom. Rovnakú podporu som dostal aj v AWK Zvolen a AWK Magnezit Revúca, ktorý budem reprezentovať.
Ešte som však len na začiatku, mám pred sebou veľmi dlhú cestu. Teraz sa pripravujem na premiéru na majstrovstvách sveta, ktoré budú v mojej začínajúcej kariére veľkým míľnikom. Snáď sa mi aj tam podarí siahnuť si na medailu.
Vidíte svoju budúcnosť v pretláčaní rukou?
Kamaráti z armwrestlingu aj rodičia mi predpovedajú úspešnú budúcnosť. Vraj mám v zdravej ruke silu ako býk a môžem byť vo svojej kategórii najlepší. Dúfam, že sa ich slová naplnia. Viem povedať, že ak mi vydrží zdravie, tak preto urobím všetko.
Láka ma zisk titulu majstra sveta a cesta profesionálneho športovca. Na tú však v súčasnosti treba aj podporu sponzorov, ktorá mi zatiaľ chýba, preto privítam akúkoľvek formu pomoci. Časom by som sa možno mohol stať dobrým trénerom a svoje skúsenosti odovzdávať ďalším. Uvidím, čo prinesie budúcnosť.
