BREZNO. Šokovala celú republiku, zaplnila titulné stránky novín, spustila obrovskú vlnu anonymov, na dlhé roky zamestnala policajtov.
Brutálna vražda mladej Horehronky, ktorá sa chcela uchytiť v metropole bývalého Československa – stovežatej Prahe, no napokon sa domov vrátilo už len jej rozštvrtené telo, aj po vyše deväťdesiatich rokoch vzbudzuje značný záujem.
Jedna z najdesivejších udalostí minulého storočia pred pár dňami ožila v breznianskom múzeu. Napokon, prípad sa policajtom podarilo objasniť z prevažnej časti až vlani.
„Nemôžem tvrdiť, že sme si stopercentne istí. Hovoríme len o 80 percentách,“ povedal Radek Galaš, riaditeľ českého policajného múzea, ktorý na sklonku uplynulého mesiaca v Horehronskom múzeu priblížil hrozivý obsah starého policajného spisu, posledné hodiny života Otílie Vranskej, aj po dlhých rokoch nasledujúce bádanie kriminalistov.
Radek Galaš, riaditeľ Múzea Polície Českej republiky počas prednášky v Brezne. (zdroj: Marcela Ballová)Tiež je autorom tohtoročnej knižnej novinky, v ktorej zverejnil aj nové, doposiaľ nepublikované informácie.
Tento rok o vyšla kniha, ktorej autorom je Radek Galaš. Pokrstili ju 9. apríla v Múzeu Polície Českej republiky (zdroj: martinus.sk)Zaujímavou je aj snaha vyšetrovacieho, v tomto prípade už skôr bádateľského tímu, nájsť miesto, kde mladú servírku, ktorú kunčafti poznali aj ako prostitútku Mancinu, pochovali.
„Pozreli sme sa na jej skutočnú poslednú cestu, pretože sme si hovorili, že by bolo pekné, keby mala aspoň náhrobný kameň. Zistili sme, že ju tajne pochovali na Olšanských cintorínoch v Prahe,“ podotkol Galaš s tým, že táto snaha napokon bola márna.
Čo jej však predchádzalo, opäť ohromilo návštevníkov múzea v Brezne, rovnako, ako naďalej púta pozornosť v pražskom Múzeu Polície Českej republiky.
Kusy tela v kufroch
Bol 2. september 1933, keď na Slovensko dorazili vlakom dva kufre. Len tak, bez majiteľa, pohodené vo vozňoch. Prvý smeroval z pražskej Masarykovej stanice do Bratislavy. Druhý niekto poslal z Wilsonovej stanice v Prahe do Košíc.
Keď policajti zverejnili ich obsah, snáď v bývalom Československu nebolo človeka, ktorý by o ňom nehovoril.
V jednom bola hlava ženy s hlbokou sečnou ranou a nohy. V druhom ženský trup so siedmimi bodnými ranami v oblasti ľavého prsníka a tiež ruky.
„Zavraždená je asi vo veku 25 rokov, výška 162 cm, silnej postavy, dobre živená, tvár má husto posiatu pehami, zuby na prvý pohľad bez vady. Napokon zistené, že jej v dolnej čeľusti chýba stolička. Vlasy česané na chodník zľava doprava, na ľavej strany lebky, vo vlasovej časti dve otvorené rany, prenikajúce cez lebečnú kosť,“ zaznamenali vo svojej správe vtedajší vyšetrovatelia.
Kufre identifikovali ako cudzí výrobok s anglickými zámkami, patentovanými v roku 1930.
Jeden z kufrov, v ktorom boli nájdené časti rozštvrteného tela Otílie Vranskej (zdroj: Múzeum Polície Českej republiky)„Kufre tohto druhu a patentu neboli v tuzemsku predávané,“ píše sa ďalej v policajných dokumentoch s tým, že na obidvoch kufroch boli robené opravy a zásahy, týkajúce sa doplnenia zámkov, držadiel aj úchytov pre popruhy.
„Prach v kufroch obsahoval vlnené a bavlnené vlákna, umelú králičiu srsť, pravdepodobne z klobúka, časť slamy, značné množstvo pšeničného škrobu, kokosové vlákna, pravdepodobne z koberca, časti tmelu, aký sa nachádza pod lakom automobilov. Tiež posteľná plachta, akú používajú vo Francúzsku, Belgicku, Švajčiarsku, Taliansku, Juhoslávii, Anglicku a na Balkáne. Na plachte je bielou a červenou bavlnkou vyšité písmeno K,“ popísali nález vyšetrovatelia, pričom 16. septembra 1933 vycestoval inšpektor Bláha do Karlových Varov.
Chcel zistiť výrobcu kufrov aj vypátrať význam písmena K, keďže v tamojších hoteloch používali rovnaké plachty, avšak lepšej kvality.
V tom čase už bola totožnosť zavraždenej ženy známa. K jej identifikácii prispela aj informácia o chýbajúcom zube. Avšak kým sa nevedelo o koho ide, vystavovali predmety zaistené v Košiciach a Bratislave na pražskom policajnom riaditeľstve.
Noviny zaplavili hrôzostrašné fotografie, na ktorých bola aj odťatá hlava.
Fantóm ulice aj záhadný blondín
„Na policajné riaditeľstvo sa 6. septembra 1933 dostavili Mária Němečková, rodená Vranská a Zuzana Vranská. Potvrdili, že ide o telo ich sestry,“ uviedol Galaš a priblížil ďalšie záznamy z rozsiahlej policajnej správy.
„V žalúdku mŕtvoly sa našli šupky z ovocia, ktoré musela zjesť krátko pred smrťou. Rodidlá javia stopy po prekonanej chorobe. Mohlo ísť o kvapavku alebo aj potrat. Nedá sa usúdiť, či bola pred smrťou vykonaná súlož. Krvácanie obete pri čine muselo byť značné. Nohy sú od trupu odrezané hladkými rezmi. Boli prevedené na už mŕtvom tele. Kolenné kĺby sú preťaté. Na ľavom prsníku sa nachádza sedem bodných rán. Ukazujú na bodný nástroj s čepeľou širokou 1 cm. Len dve rany prenikli do pľúc. Ide zrejme o posmrtné zranenia. Hlava bola oddelená od trupu dvoma mocnými rezmi. V pľúcach sa nachádzala krv, takže obeť bola podrezaná.“
"V zavraždenej žene spoznaná Slovenka z Brezna! Kto a kde ju zavraždil? Deväť mužov prichádza v úvahu,“ napísali 8. septembra 1933 v slovenskom denníku.
Na políciu začali prichádzať stovky anonymov, do hry vstúpil záhadný blondín.
„Blondínov sa v prípade objavuje celá rada. Novinári informovali, že má v Prahe niekoľko bytov, dokonca, že je na Slovensku, že ho videli s kuframi, ako kráča Prahou, že bol naposledy s Vranskou v reštaurácii U politické mrtvoly,“ podotkol Galaš.
K ohavnému činu sa v listoch priznával Fantóm ulice.
Rozštvrtené telo kuchárky z Lučenca
Ochrancovia zákona vypočuli veľa svedkov, pričom nebolo jasné, či ide o sériového vraha, keďže o dva roky neskôr objavili rozštvrtené telo Anny Fibiovej, kuchárky z Lučenca.
Jej nohy našli na trati pri Grinave, hlava ležala neďaleko železničnej stanice v Bratislave. Nitky viedli k nadstrážmajstrovi Vincentovi Krajčovičovi, vyučenému mäsiarovi. Napokon sa však zistilo, že Otíliu Vranskú zavraždiť nemohol, keďže existuje záznam, že v deň jej smrti bol v službe.
Neskôr spáchal samovraždu.
Dievča nelichotivej povesti
O Otílii sa v tom čase písalo ako o dievčati nelichotivej povesti. Pred príchodom do hlavného mesta Československa bola v Žiline zamestnaná ako servírka. Tu sa zoznámila s Antóniou Koklesovou, rovnako servírkou, pričom obidve boli aj prostitútky.
Podľa bádania dnešného tímu z pražského policajného múzea bola napokon s veľkou pravdepodobnosťou účastná brutálnej vraždy.
Otília, ktorá sa narodila 9. marca 1911 v chudobnej breznianskej rodine, pricestovala do Prahy 1. marca 1933. Mladá žena mala za sebou pestrú minulosť. V jedenástich utiekla z domu, pre krádeže strávila tri roky v novojičínskej polepšovni. V roku 1926 ju v Kysuckom Novom Meste zatkli za tuláctvo.
Otília Vranská, rodáčka z Brezna. (zdroj: Múzeum Polície Českej republiky)„Ubytovala sa u sestry, žijúcej na Rímskej ulici 16 v Prahe 2. Pracovala ako pomocnica v domácnosti, neskôr pomáhala v reštaurácii na Krkonošskej ulici č. 11. Sestra jej dohovárala, aby začala viesť usporiadaný život,“ načrel Galaš do minulosti.
Zároveň priblížil posledné hodiny jej života, aj prvú verziu, s ktorou po dlhých rokoch bádací tím prišiel. Tú napokon prerobil.
