LUČENEC. Jednou z opôr slovenského mužstva na májových hokejových majstrovstvách sveta bol MILOŠ KELEMEN. Rodák z Lučenca posilnil tím Craiga Ramsayho po druhej sezóne v zámorí, kde zbieral body v NHL aj AHL. Na jar mu uplynula zmluva s Arizonou a aktuálne je voľným hráčom.
Okrem riešenia hráčskej budúcnosti venuje všetko svoj čas rodine, ktorá sa na jar rozšírila o nového člena. Hokejový krídelník, ktorého odmalička zdobí cieľavedomosť, disciplína a pracovitosť, sa netají tým, že naďalej túži po stabilnom mieste v NHL.
V rozhovore sa dočítate
- Čo mu v mladosti prízvukoval otec,
- prečo bol roky verný Zvolenu,
- prečo mu dohoda s tímom z NHL zväzovala ruky,
- ako sa mu žije v USA a či tam chce vychovávať syna,
- s ktorým tímom rokuje o ďalšom angažmáne,
- či je ťažšie byť profesionálnym hokejistom alebo otcom.
Ste spokojný so svojou treťou účasťou na majstrovstvách sveta mužov?
Bol to dobrý šampionát, aj keď po produktívnej stránke to mohlo byť lepšie. Celkovo sa mi hralo super, pretože celé mužstvo fungovalo a bavilo sa hokejom. Získal som ďalšiu skvelú skúsenosť.
Špekuluje sa o výmene Craiga Ramsayho na poste hlavného trénera. Mal by ostať?
Podľa mňa určite áno. Slovenskému hokeju dal tvár a štýl, hráčom má stále čo ponúknuť. Je to pokojný tréner, ktorý vie, čo robí. Konečné rozhodnutie je však na ňom a dohode s vedením SZĽH. Myslím, že do kvalifikácie spoznáme odpoveď.
Takto sa bojuje za postup. Lučenský dorast oslavuje návrat do druhej ligy Čítajte Pôvodne ste na majstrovstvách sveta nemali hrať pre rodinné povinnosti, no kontaktoval vás Miro Šatan. Jemu sa asi nedalo povedať nie.
Volali sme ešte skoro pred šampionátom. Vtedy som netušil, ako moju účasť ovplyvní rodina alebo povinnosti na farme v Tucsone. Nechcel som nič sľubovať, nechali sme to otvorené.
Po vypadnutí v play off AHL som na ponuku prikývol, no realizačnému tímu som oznámil, že budem pár dní bez tréningu. Im to neprekážalo a ja som bol veľmi rád, že sme sa dohodli. Bolo to natesno a narýchlo, ale som veľmi šťastný, že so mnou počítali.
Ako prípravkar HC Lučenec by ste si asi nepomysleli, že jedného dňa budete reprezentovať Slovensko a hrať v NHL.
Práveže pomyslel. Asi každý malý hokejista túži po majstrovstvách sveta a NHL, ale len malému percentu sa to splní. Som rád, že mne sa to vďaka mojej tvrdej práci a aj obrovskej obete mojich rodičov podarilo. Pomohli mi vo všetkom, v čom len mohli a som im za to veľmi vďačný.
Mama aj vaši prví tréneri prezradili, že už v detstve ste vynikali cieľavedomosťou i pracovitosťou a trénovali ste od skorého rána. Čo vás motivovalo?
Hlavne disciplína, ktorej ma naučili rodičia, najmä otec. Prízvukoval, že ak chcem niečo dosiahnuť, tak sa musím snažiť viac ako ostatní. Disciplína bola mojím hnacím motorom aj v puberte, ktorá vie športovcovi skomplikovať cestu za splneným snom.
Ja som toto obdobie strávil tréningami a športovaním a v dospelosti som si všimol, že sa mi v podobe úspechu vrátilo všetko, čo som v mladosti obetoval.
Talent prejavil už v detstve, do NHL ho dostala aj cieľavedomosť. Kelemenov príbeh môže byť inšpiráciou Čítajte Nad hokejom nevyhrali ani dievčatá či zábava s partiou?
Nie. Prvé pivo som ochutnal spolu s otcom až v osemnástich rokoch. Rodičia ma pred alkoholom vystríhali. Hovorili, že vždy musím vyzerať a správať sa ako dospelý človek, čo sa v opitosti veľmi splniť nedá.
Kusisko doterajšej kariéry ste venovali HKM Zvolen. Prečo?
Veľkú úlohu zohralo, že som Zvolene študoval strednú školu. Mal som ponuky aj zo zahraničia, ale odmietol som. Mohol som hrať v kanadskej juniorke a možno by ma odtiaľ draftovali do NHL, kde by som hrával pravidelne. Ťažko povedať, či som spravil dobre alebo zle. Všetko je tak, ako má byť.
Vo Zvolene som ako chlapec dostal šancu v áčku, dlho som hral vo štvrtej, neskôr v tretej päťke. Cítil som sa tam veľmi dobre. Keď prišla pandémia, tak som veľa trénoval a cítil som, že by mohla prísť zlomová sezóna. Napokon sa tak stalo. Vyhrali sme titul majstrov Slovenska a až vtedy som naozaj pocítil, že prišiel čas odísť.
