Siposa nespoznali, Nôta v bráne spomínal na otca. Legendy zlatej futbalovej éry sa stretli po 30 rokoch

Stretnutie futbalistov Rimavskej Soboty po 30 rokoch. (39 fotografií)

RIMAVSKÁ SOBOTA. V sezóne 1993/94 Rimavskej Sobote vybojovali postup do druhej a o rok neskôr do prvej ligy, dnes sa už ako starší páni znova zišli na zelenom trávniku. Futbalový štadión v okresnom meste bol v sobotu (15. 6.) dejiskom stretnutia futbalistov niekdajšieho Slovana, ktorí v Rimavskej Sobote odštartovali zlatú éru futbalu.

Hráči si rovnaké dresy obliekli po 30 rokoch.

„Ešte vlani v novembri sme začali zháňať kontakty na hráčov a funkcionárov a rozbiehať spoluprácu s partnermi. Som veľmi šťastný, že sa to podarilo,“ poznamenal Anton Spišák, ktorý akciu zorganizoval spolu s Jozefom Pisárom a Petrom Duchyňom.

Najkrajšie futbalové roky

Stretnutie futbalových legiend po 30 rokoch okorenil zápas s tímom internacionálov, na ktorý bol bezplatný vstup. Pred úvodným hvizdom udelili pamätné plakety Ladislavovi Sedmákovi, Karolovi Kiselovi, Jánovi Oštromovi, Gabrielovi Borošovi, Jozefovi Pisárovi, Júliusovi Nôtovi st. in memoriam a Norbertovi Krištovi. Potom sa obe strany pustili do boja.

Stretnutie prinieslo zábavné i akčnejšie momenty. Hráči sa pasovali aj s horúčavou a slabšou kondíciou, pod ktorú sa podpísal vek. Zápas sa obišiel bez zranení, na jeho konci sa z víťazstva 6:2 radovali internacionáli.

Kým diváci si vychutnali pohľad na slávnu zostavu, futbalisti si viditeľne užívali jeden druhého. Niektorí sa objali po vyše 20 rokoch.

„Bál som sa, že bývalých spoluhráčov nespoznám, ale napokon som nespoznal len Siposa,“ zasmial sa Gabriel Boroš. „Šipiho som nespoznal ani ja. Išiel oproti mne a ja som len pozeral, že kto sa to na mňa usmieva,“ pridal sa Jozef Pisár.

„To asi kvôli brade,“ smial sa Sipos, ktorý na futbalovú éru spred troch dekád spomína ako na najlepšie obdobie svojej kariéry. „Neveril som, že sa ešte niekedy uvidíme, veľmi ma to potešilo. Boli to moje najkrajšie futbalové roky.“

„Aj pre mňa to spolu s Bystricou bol najlepší angažmán. Jeden druhého sme si vedeli zastať a potiahnuť,“ pridal sa Boroš.

Nôta zaskočil za zosnulého otca

Pred aj po zápase sa členovia domácej zostavy objímali a spomínali na uplynulé roky. Všetci sa zhodli na tom, že polovica 90. rokov má v histórii rimavskosobotského futbalu špeciálne miesto aj vďaka tomu, že sa v kabíne zišiel výnimočný káder.

„Boli sme výborný kolektív, na výsledkoch aj hre to bolo vidieť. Som veľmi rád, že som starú partiu mohol opäť vidieť a oprášiť spoločnú históriu,“ povedal Marcel Turňa.

„Hlavne sme všetci boli srdciari. Pamätám si, že pri ihrisku bola škvara a nejeden hráč, aj keď vedel, že sa na nej zoderie, spravil kĺzačku, len aby zachránil loptu alebo zmaril nebezpečný útok súpera,“ pospomínal Dalibor Strmeň.

A kto bol ťahúňom a tvárou vtedajšej legendárnej zostavy? Opýtaní sa zhodli - Jozef Pisár, ktorý robil brankárom vrásky. Obávaný kanonier si stretnutie užil naplno. „Odkedy sme sa zišli, tak len kecáme a spomíname,“ prezradil.

V domácej bráne sa predstavil aj Július Nôta ml., ktorý zaskočil za zosnulého otca. „Bol to výnimočný pocit, no krajšie by bolo, keby v bráne stál on a ja by som sa naňho pozeral z tribúny. Počas zápasu som na neho myslel a snažil som sa zastať jeho miesto,“ poznamenal mladý gólman.

Účastníci futbalového stretnutia po 30 rokoch sa po zápase stretli s fanúšikmi a potom sa presunuli do hotela, kde pokračovali v zábave a spomínaní. Spišák nevylučuje, že stará partia by sa mohla stretnúť znova. „Uvidíme, ako dopadne večer. Určite by som bol za,“ uzavrel.