GEMERČEK. Devätnásťročná Beata Bitalová z Gemerčeka pri Rimavskej Sobote si už ako mladé dievča vyskúšala prácu v zahraničí. V rámci letnej praxe strávila štyri mesiace na Cypre a pracovala ako čašníčka pri bazénoch a v reštarurácii.
Spoznala nových ľudí aj nové chute jedál, no najviac si cení profesionálny prístup tamojších manažérov. Tvrdí, že mnohí Cyperčania sú flegmatici a majú radi humor, preto by sme sa nimi mohli občas tak trochu inšpirovať.
Prečo si si vybrala možnosť praxovať práve na Cypre?
Na Cyprus som sa dostala cez školu. Študujem odbor Hotelová akadémia a cez leto máme povinnú letnú prax. Máme na výber byť dva týždne na našich prevádzkach a na dva týždne nás pošlú do nejakého hotela na Slovensku. Ale ak si už dovŕšila vek 18 rokov, máš na výber vybrať sa aj do zahraničia. U nás konkrétne to bolo Nemecko alebo Cyprus. No keďže mne nemčina nejde, rozhodla som sa s mojou najlepšou kamarátkou ísť na Cyprus.
Zapísali sme sa pri našej triednej pani profesorke na pohovor. Na pohovore boli okrem nej aj dvaja manažéri hotela. Ide o päťhviezdičkový Adams Beach Hotel. Pohovor prebehol hladko, bolo to pár minút rozprávania sa s manažérmi po anglicky, kde si otestujú tvoje komunikačné schopnosti. Nakoniec nás obe prijali, spolu aj s našimi ďalšími spolužiakmi.
Ako vyzerala tvoja prax na tomto ostrove?
Keď sme sa už dostali na Cyprus do hotela, prvý týždeň sme mali voľný, preskúmali sme prostredie, obstarali sme si uniformy, a čo je najdôležitejšie, mali sme stretnutie ohľadom pozície. Rozdelili nás do troch skupín pod troch manažérov. Jedna skupina pracovala vo vnútri reštaurácie, druhá skupina boli barmani, kde bola moja kamarátka, a v tretej skupine som bola ja.
Do dedinky na konci všetkých ciest mieri viac ľudí, než v nej žije. Láka ich voňavý raj Čítajte Túto skupinu nazývali outlets. Mňa konkrétne vystriedali všade. Pôsobila som na room service, teda v hotelovej službe, v sushi bare, v nočnom bare, vo Vale s morskými plodmi, v raňajkárni, no nakoniec si ma nechali na poolside, teda ako obsluhu pri bazénoch. Všade som pracovala ako čašníčka.
Prezradíš nám aj niečo bližšie o danej práci?
Na každej prevádzke sa pracovalo inak, všade boli iní hlavní čašníci a každý uprednostňoval niečo iné. Niekde bol prísnejší prístup, niekde zase voľnejší. Najdlhšie som pôsobila ako obsluha pri bazénoch, kde sa mi páčilo asi najviac. Náplňou práce bola obsluha ľudí pri bazénoch a na pláži. Boli sme rozdelení na orderers, teda objednávačov, a runnerov, teda bežcov. Orderers drinky objednávali a runnery drinky nosili.
Každé ráno som prišla na desiatu hodinu. Pripravila som tablety, cez ktoré sa objednávalo, taktiež nápojové a jedálne lístky, a aj drevené príbory a kečupy s tatárskou, ktoré sa podávali k väčšine jedál. Keď som už mala všetko nachystané, mohla som sa vybrať do terénu. Zobrala som si tablet a začala som sa prechádzať pomedzi ľudí, pýtala som sa ich, či si niečo nedajú. Keď si niečo objednali, vypýtala som si číslo izby a overila som si, či sú naozaj z hotela.
A potom som to už len nahodila do systému a išla som ďalej. Ak si objednali niečo na pitie, lístok sa vytlačil pri barmanoch spolu s účtom. Drinky pripravili a vyložili ich na barový pult. Odtiaľ ich už zobral runner, ktorý mal na účte číslo dáždnika, kam to má odniesť. Drinky odniesol a účet im dal podpísať. Účet sa potom zobral za bar k pokladníčke, ktorá to nahodila do systému, kde prebehla platba.
Samozrejme nie každý mal účet na izbu, takže niektorí platili aj v hotovosti alebo kartou. Ak si niekto objednal jedlo, bol to ten istý proces, len lístok sa vytlačil v kuchyni a namiesto drinkov sa bralo jedlo. Takto fungoval celý deň. Samozrejme sme mali aj prestávky. Jednu polhodinovú na obed a dve pätnásťminútové. Tieto prestávky sme si podelili hneď ráno, keďže nás tam bolo viac.
Hodinku pred siedmou večer sme si niektorí zobrali veľké vrecia na smeti a išli sme upratovať. Celý terén sme si podelili. Niekto išiel upratovať pláže a niekto zasa bazény. Keď bolo všetko upratané a bolo už sedem hodín večer, mohli sme sa odčipnúť a ísť domov.
Aký bol prístup zamestnávateľa k vám ako k študentom zo zahraničia?
Manažérka, pod ktorou som pracovala konkrétne ja, bola veľmi zlatá žena. Brala nás ako rodinu. Bola síce prísna a rázna, ale všetko to bolo pre naše dobro a pre dobro hotela. Boli časy, kedy na nás nakričala, ale ja viem, že všetko myslela v dobrom. Chcela z nás vytiahnuť maximum. Ja som sa s ňou často nestretávala. Ona sama povedala: "Ak si budete robiť robotu tak, ako máte, budete ma stretávať čo najmenej," a tak aj bolo.
Drevenica pod horami púta pohľady, o podzemných kúpeľoch pod ňou mnohí vôbec netušia Čítajte Nikdy som s ňou problém nemala. Vždy som robila to, čo som mala a žiaden problém nebol. Ak som ju náhodou v teréne stretla, spýtala sa ma, ako sa mám, sem- tam ma pochválila a pokračovala v ceste. Bola to predsa len manažérka a mala toho veľa na práci.
Čo sa týka manažéra, ktorý bol na pohovore, bol to tiež veľmi zlatý človek. Vždy keď sme mali nejaký problém s ubytovaním alebo s niečím iným, bol ochotný nám pomôcť. Sem-tam sme sa stretli a pokecali sme. So žiadnym mojim nadriadeným som nikdy nemala problém.
Vnímala si nejaké rozdiely medzi prístupom zamestnancov k zákazníkom na Cypre a u nás na Slovensku?
