LUČENEC. Lučenská synagóga hostí novú výstavu. V posledný júnový deň (30. 6.) tam sprístupnili dielo Dávida Koroncziho s názvom Nič iné tu netreba, len nech trochu zafúka.
V zrekonštruovaných priestoroch historickej stavby tak dostal priestor ďalší domáci umelec, ktorý ukážkou súčasného umenia otvoril ôsmy ročník letnej sezóny.

"Oslovujeme domácich autorov, ktorí sú etablovaní na slovenskej i medzinárodnej scéne a sme veľmi radi, že naše pozvanie prijímajú. Návštevníci tak dostanú možnosť pozrieť si niečo novátorské," poznamenala vedúca Mestského múzea Lučenec Andrea Moravčíková.
Chalupa starého otca
Sólová výstava Dávida Koroncziho je prvým komplexnejším predstavením jeho autorskej tvorby v domácom prostredí. Návštevníkom a návštevníčkam prostredníctvom nej predstavil svoj osobný príbeh previazaný s Lučencom.
"Veľkorozmerná inštalácia je pripomienkou existujúcej stavby - chalupy, ktorú v 60. rokoch v ovocnom sade nad Radzovcami postavil môj starý otec Juraj Danko. Je pre mňa veľkým symbolom a stopou z detstva, ktorá ma intenzívne vracia k pôde, práci s rastlinami, ovociu a komunitnému zdieľaniu pokrmov," prezradil autor.
Koroncziho umelecká prax bola vždy postavená na báze úzkych spoluprác, preto si aj tentoraz na pomoc prizval spisovateľa Jakuba Juhása, hudobníkov Erika Pánčiho a Jaroslava Baláža, rodinu Martinu Szabóovú a Zoju Koronczi aj výtvarníčku Máriu Čorejovú.

"Spolupráca vznikla náhodou. Kurátor Erik Vilim mi prezradil, že Dávid Koronczi chystá inštaláciu do lučenskej synagógy, ktorú mám veľmi rada. Jeho dielo mi je veľmi blízke, námetovo mi pripomína mnohé z mojich kresieb. Preto keď ma Erik oslovil, či na výstave nechcem participovať, tak som bola nadšená," prezradila Čorejová, pre ktorú to bola prvá umelecká spolupráca s Koronczim. Inštaláciu rozšírila o maľbu chleba.
Pocit niekam patriť
Lučenčan sa s rodinou vrátil domov po 15 rokoch života mimo regiónu. Zdôraznil, že v jeho živote ide o dôležitý moment, pretože sa na domácej pôde prezentuje po dlhej dobe a dielom zavŕšil proces svojho návratu.
S tým je spojený aj názov výstavy, ktorý je prekladom refrénu skladby Otthon maďarskej umelkyne Solére. Návštevníci v inštalácii, ktorá pripomína chalupu jeho starého otca, uvidia aj sériu autorských kresieb.

"Prvýkrát komplexne vystavujem svoje kresby. Keďže sa živím ako grafický dizajnér, tak práca s písmom, plochou alebo plagátovým formátom je pre mňa prirodzená. Sú to drobné poetické myšlienky, ktoré so sebou každý deň nosím. Vracajú k pocitu domova a hovoria o potrebe niekam patriť," vysvetlil Koronczi.
Výstava bude v lučenskej synagóge sprístupnená do 31. augusta.