LUČENEC. Môže sa pýšiť titulom majsterky Francúzska. Basketbalistka JANA ŽINGOROVÁ prispela k víťazstvu BC Chauray v národnej lige Nationale 3, ktorým si zabezpečil postup do vyššej súťaže.
Jediná Slovenka v kabíne svoje družstvo potiahla aj v záverečnom ťažení za majstrovským titulom.
Rodáčka z Lučenca, ktorá v drese Košíc či Rožňavy drala extraligové palubovky a pochváliť sa môže aj reprezentačnými skúsenosťami, dala ziskom titulu bodku za hráčskou kariérou. Tú ukončila po dekáde života na západe Európy, kde ochutnala aj postup z regionálnej do národnej ligy a našla druhý domov.
Viac o jej ceste a živote vo Francúzsku, kvalite tamojšieho ženského basketbalu či možnom návrate na Slovensko prezradila v rozhovore.
Ako sa cíti čerstvá majsterka Francúzska?
Vynikajúco. Triumf je veľkým zadosťučinením viacročnej tvrdej práce celého klubu. Už dlhšie sme sa snažili postúpiť, no obvykle sme skončili na druhých priečkach a pribrzdil nás aj covid.
Boli sme však trpezlivé. Tento rok sa vyskladal dobrý tím a spoločne sme to dokázali. Som hlavne rada, že som ako členka družstva bola nápomocná a výrazne prispela k úspechu.
Aká bola cesta za titulom?
Vydarená, konečne sme si splnili niekoľkoročný cieľ a postúpili sme do Nationale 2. Nationale je tretia najvyššia národná liga a je rozdelená na tri súťaže, takže Nationale 2 je prakticky štvrtou najvyššou ženskou ligou.
V rozhovore sa dočítate:
- v čom je Francúzsko pre basketbalistky lepšie ako Slovensko,
- ako by vyzeral zápas jej tímu so slovenským extraligistom,
- prečo vo francúzskej škole hrali slovenskú pieseň.
Po víťazstve v základnej časti sme sa s ďalšími tímami z ostatných skupín ligy Nationale stretli v záverečnom turnaji. Final four v Paríži sme zvládli a získali aj titul majsteriek Francúzska. Bolo skvelé byť súčasťou takého kvalitného družstva, aj atmosféra v kabíne bola po celý rok veľmi dobrá. To všetko sa spojilo a prispelo k úspešnej sezóne.

Je zisk titulu majsterky Francúzska najväčším úspechom vašej kariéry?
Áno. Hoci som už zažila postupy, možnosť hrať v Paríži a uspieť v boji o titul na národnej úrovni patrí k najväčším míľnikom kariéry.
Ako ste sa vlastne dostali pod francúzske koše?
Neplánovane. Začínala som v Lučenci, odkiaľ som ako 16-ročná odišla do tímu Cassovia Košice. Tam som hrala v juniorke, neskôr aj v ženskej extralige. Počas vysokoškolských štúdií som si jednu sezónu obliekala dres extraligovej Rožňavy a posledné dva roky na Slovensku som strávila v prvoligovom družstve TYDAM Košice.