KYJATICE. Budova niekdajšej evanjelickej jednotriedky v Kyjaticiach, malej dedinke v okrese Rimavská Sobota, s necelými siedmimi desiatkami obyvateľov, bola ešte donedávna odsúdená na zánik.
Takmer dvesto rokov stará budova školy v Kyjaticiach pred obnovou. (zdroj: FB/OZ Kyjatické hračky)Najmä drevená veranda stavby z roku 1836, ktorá pamätá aj Pavla Dobšinského, slovenského Homéra, ako ho kedysi nazval už nebohý spisovateľ a filmový scenárista Vladimír Mináč, sa úplne rozpadla a zdalo sa, že skaza takmer dvestoročného objektu je nezvratná.
No napokon sa predsa len našli dobrodinci, rozhodnutí vdýchnuť jej nový život a aj vďaka verejnej zbierke ju zmeniť na workshopový či výstavný priestor aj dielňu. A to nie hocijakú.
Šikovný remeselník by tu nielen domácim, ale aj výletníkom z rôznych kútov Slovenska či sveta, predstavil fenomén, o ktorom sa vyjadril ako o európskom, ak nie aj svetovom unikáte.
Je ich menej, než prstov na ruke
Ladislav Hedvigi je totiž jedným z už len štyroch našich výrobcov kyjatických hračiek, ktoré sú zapísané aj v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Ladislav Hedvigi, výrobca kyjatických hračiek. (zdroj: Marcela Ballová)Zámer s jasným cieľom aspoň čiastočne zrekonštruovať historickú budovu, ktorá sa stane novým domovom kyjatických hračiek s unikátnym zdobením, napokon vyšiel.
Ľudia ho podporili vo verejnej zbierke, pár tisíc pridala aj banskobystrická župa. No a výsledok je skutočne potešiteľný. Okrem prezentácie tradičného remesla a zachovaniu výnimočného kultúrneho dedičstva prispeje aj k rozvoju cestovného ruchu v doposiaľ málo objavenom regióne, ktorý rozhodne má návštevníkom čo ponúknuť.
„Čiastočnou rekonštrukciou starej školy sa vytvoril priestor pre prvých účastníkov workshopov výroby kyjatických hračiek a ozdôb. Obnova, ktorá je rozdelená do etáp, tak vytvorí nový bod záujmu a zatraktívni ponuku kultúrneho cestovného ruchu v regióne Gemer a Malohont,“ informovali MY Novohrad z Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Návrat na miesto, kde sa zrodili
Kyjatické hračky, ktorých sláva po vojne takmer upadla do zabudnutia, sa tak opäť vracajú do obce, z ktorej pochádzajú, a podľa ktorej ich pomenovali.
Kyjatické hračky zdobí jedinečný vzor. (zdroj: Marcela Ballová)Vďaka Antonovi Oboňovi, ktorý v roku 1969 vyrobil pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby sadu hračiek, neskôr Rudolfovi Stehlíkovi, ktorý hračky s jedinečným vzorom vyrábal do roku 2010, a aktuálne Ladislavovi Hedvigimu z Rimavských Zalužian, ich krásu obdivujú nielen doma, ale aj v zahraničí.
Posledne menovaný ľudový výrobca sa zaslúžil aj o to, že kyjatické hračky dnes zastrešuje značka Regionálny produkt Gemer - Malohont.
Priamo v Kyjaticiach výroba týchto hračiek zanikla po smrti Jána Beňa a Júliusa Petráša. Spod ich šikovných rúk vychádzali ešte v 80. rokoch 20. storočia.
Základom je kružidlo
Ladislav Hedvigi sa s tajomstvom jedinečných vzorov, zdobiacich kyjatické hračky, začal zoznamovať pred vyše desiatimi rokmi. Keď sme ho pred takmer šiestimi rokmi navštívili, vzal nás do svojej dielne, voňajúcej drevom.
Ladislav Hedvigi vo svojej dielni v Rimavských Zalužanoch v roku 2018. (zdroj: Marcela Ballová)Najprv vyrábal rôzne poličky, potom presedlal na hračky. No sprvu neboli kyjatické. K tým sa dostal náhodou.
„Inšpiráciu som hľadal v literatúre. V knihe Slovenské ľudové hračky som objavil aj kyjatické. Paradoxne, majú korene neďaleko dediny, v ktorej žijem, a nič som o nich netušil. Zaujali ma,“ prezradil vyučený spojovací technik.
Stretol sa aj so spomínaným majstrom Stehlíkom. Ten mu poukazoval svoje diela. Jeho manželka mu neskôr darovala predlohy vzorov, ktoré ľudový umelec zvečnil na dreve.
„Základom je kružidlo. Nedá sa kúpiť. Každý majster si ho musí vyrobiť sám. Veruže, nie je jednoduché ho zhotoviť,“ ozrejmil zručný majster.
Jedinečné koníky, stoličky, svietniky, truhličky či kohútiky. „Bola by veľká škoda, keby upadli do zabudnutia. Je to neodmysliteľný kus našej histórie. Taký, ktorý nikde inde nenájdete," tvrdí Hedvigi.
Aktuálne sa netají tým, že v starej škole by chcel postupne vytvoriť priestor pre živú expozíciu hračiek. Návštevníci by tiež mohli spoznať, v akom prostredí sa voľakedy učilo.
Turistická ponuka obce sa rozširuje
Ide o projekt, ktorý podľa Jaroslava Hrica, výkonného riaditeľa OOCR Gemer, zapadá do strategického nastavenia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktorý sa snaží vyvíjať aktivity smerujúce k rozvoju cestovného ruchu. Považuje ich za dobrú príležitosť pre rozvoj regiónov a pre stimuláciu ekonomickej aktivity miestnych.
Pred hračkami bol nábytok
• Skôr ako hračky uzrel svetlo sveta nábytok s kyjatickým vzorom. Je typický rytými geometrickými vzormi. Ich základom je kruh a elipsa. Majstri vyrábali drevené skrine, ktoré slúžili na uskladnenie obilia. Potom prišli na rad truhlice a iný nábytok. Postupom času sa zrodili drevené figúrky, prevažne z bukového dreva. Niektoré merali aj vyše metra. Našli sa aj hračky s praktickým využitím. Napríklad koník slúžil deťom ako dnešné odrážadlo. Začiatok hromadnej výroby kyjatických hračiek sa datuje do roku 1926. V 60. rokoch však takmer zanikla.
Projekt tiež rozširuje turistickú ponuku obce, pýšiacej sa archeoskanzenom a stredovekým kostolom, ktorý je vďaka unikátnej freskovej výmaľbe jedným z 11 chrámov v regióne, ktoré získali značku Európske dedičstvo.
„Oceňujem nasadenie miestnych, ktorí venujú veľmi veľa svojho času tomu, aby zachovali toto jedinečné kultúrne dedičstvo. A som veľmi rád, že aj OOCR Gemer a BBSK vnímajú význam kultúry ako špecifického rezprezentačného prvku a podporujú tieto aktivity,“ uviedol Roman Malatinec, podpredseda banskobystrickej župy pre kultúru.
Vyrokovali 30-tisíc eur
Verí, že aj naďalej sa budú spájať sily, vďaka ktorým stará škola získa finálnu podobu.
„Určite k tomu prispeje aj finančný príspevok 30-tisíc eur na strechu tohto objektu, ktorý sme vyrokovali počas výjazdového rokovania vlády SR v tomto regióne“ dodal Malatinec s tým, že základom celej obnovy bola precízna projektová dokumentácia rekonštrukcie chátrajúceho objektu.
Namiesto hríbov našiel veľký drahokam. V lokalite na juhu Slovenska ich už objavil viac Čítajte Zrealizovať sa ju podarilo vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, prostredníctvom členského príspevku v OOCR Gemer.
„Keďže ide o finančne náročnú a komplexnú obnovu, projekt revitalizácie bol rozdelený do viacerých etáp. Jednou z nich bola rekonštrukcia verandy. Pre jej nevyhovujúci stav musela byť rekonštrukcia uskutočnená od základov,“ pokračoval podpredseda župy.
K obnove výrazne prispela verejná zbierka cez webový portál StartLab. Jej cieľom bolo získať 15-tisíc eur, no napokon sa vyzbieralo takmer raz toľko. Pomohla aj finančná injekcia z Rozvojovej agentúry BBSK vo výške 5 400 eur.
Výletníci žasnú. V historickom parku si na nich sadajú obrovské exotické motýle Čítajte
