KYJATICE. Budova niekdajšej evanjelickej jednotriedky v Kyjaticiach, malej dedinke v okrese Rimavská Sobota, s necelými siedmimi desiatkami obyvateľov, bola ešte donedávna odsúdená na zánik.

Najmä drevená veranda stavby z roku 1836, ktorá pamätá aj Pavla Dobšinského, slovenského Homéra, ako ho kedysi nazval už nebohý spisovateľ a filmový scenárista Vladimír Mináč, sa úplne rozpadla a zdalo sa, že skaza takmer dvestoročného objektu je nezvratná.
No napokon sa predsa len našli dobrodinci, rozhodnutí vdýchnuť jej nový život a aj vďaka verejnej zbierke ju zmeniť na workshopový či výstavný priestor aj dielňu. A to nie hocijakú.
Šikovný remeselník by tu nielen domácim, ale aj výletníkom z rôznych kútov Slovenska či sveta, predstavil fenomén, o ktorom sa vyjadril ako o európskom, ak nie aj svetovom unikáte.
Je ich menej, než prstov na ruke
Ladislav Hedvigi je totiž jedným z už len štyroch našich výrobcov kyjatických hračiek, ktoré sú zapísané aj v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Zámer s jasným cieľom aspoň čiastočne zrekonštruovať historickú budovu, ktorá sa stane novým domovom kyjatických hračiek s unikátnym zdobením, napokon vyšiel.
Ľudia ho podporili vo verejnej zbierke, pár tisíc pridala aj banskobystrická župa. No a výsledok je skutočne potešiteľný. Okrem prezentácie tradičného remesla a zachovaniu výnimočného kultúrneho dedičstva prispeje aj k rozvoju cestovného ruchu v doposiaľ málo objavenom regióne, ktorý rozhodne má návštevníkom čo ponúknuť.
„Čiastočnou rekonštrukciou starej školy sa vytvoril priestor pre prvých účastníkov workshopov výroby kyjatických hračiek a ozdôb. Obnova, ktorá je rozdelená do etáp, tak vytvorí nový bod záujmu a zatraktívni ponuku kultúrneho cestovného ruchu v regióne Gemer a Malohont,“ informovali MY Novohrad z Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Návrat na miesto, kde sa zrodili
Kyjatické hračky, ktorých sláva po vojne takmer upadla do zabudnutia, sa tak opäť vracajú do obce, z ktorej pochádzajú, a podľa ktorej ich pomenovali.

Vďaka Antonovi Oboňovi, ktorý v roku 1969 vyrobil pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby sadu hračiek, neskôr Rudolfovi Stehlíkovi, ktorý hračky s jedinečným vzorom vyrábal do roku 2010, a aktuálne Ladislavovi Hedvigimu z Rimavských Zalužian, ich krásu obdivujú nielen doma, ale aj v zahraničí.
Posledne menovaný ľudový výrobca sa zaslúžil aj o to, že kyjatické hračky dnes zastrešuje značka Regionálny produkt Gemer - Malohont.
Priamo v Kyjaticiach výroba týchto hračiek zanikla po smrti Jána Beňa a Júliusa Petráša. Spod ich šikovných rúk vychádzali ešte v 80. rokoch 20. storočia.
Základom je kružidlo
Ladislav Hedvigi sa s tajomstvom jedinečných vzorov, zdobiacich kyjatické hračky, začal zoznamovať pred vyše desiatimi rokmi. Keď sme ho pred takmer šiestimi rokmi navštívili, vzal nás do svojej dielne, voňajúcej drevom.

Najprv vyrábal rôzne poličky, potom presedlal na hračky. No sprvu neboli kyjatické. K tým sa dostal náhodou.