CHLÍPAVICE. Na lúke obkolesenej hustými lesmi, ďaleko od ruchu miest, nad krížnymi cestami, kde sa schádzajú turistické chodníky aj cyklotrasy, vyrástol malý raj. Kto ho objaví žasne.
Napokon, toto by v horách nad Pohronskou Polhorou čakal len málokto. Najmä najnovšia rarita je očarujúca a v našej krajine ju možno obdivovať len v sedle Chlipavice.
Medzi tamojšími sa však viac ujal názov Chlípavice, pretože v minulosti, keď tam gazdovia chovali dobytok, boli po lúkach rozložené veľké válovy. Vždy boli plné vody z okolitých vrchov. Ľudia hovorili, že sedlo akoby vodu chlípalo, preto Chlípavice.
Výnimočné hodiny
Sú dve hodiny popoludní a na Gazdovskom dvore, ako malebné miesto s drevenicami a hospodárstvom pomenovali, zaznie cinkanie. Najväčšie kukučkové hodiny na Slovensku práve ožili. Vrchné okienko sa otvorí a kukučka ohlási čas.

Vzápätí sa rozoznie zvonkohra a z okna pod ciferníkom vyjde roztomilý zvierací sprievod. Svoje krátke putovanie ukončí v druhom okne. Na čas práce, oddychu aj modlitieb dohliadajú svätý Vendelín, držiaci ochrannú ruku nad pastiermi a roľníkmi, chrániaci aj zvieratá pred chorobami, a svätý Demeter, ochranca miesta. Ich drevené sochy, pochádzajúce z Tisovca, sú totiž umiestnené po bokoch veľkého ciferníka.
„Hodiny na veži odbíjajú každú štvrťhodinu. Prvú raz, druhú dvakrát a tretiu trikrát. Keď je celá hodina, čas oznámi kukučka, zaznie hudba, z okienka do okienka prejde spomínaný zvierací sprievod zaznie hudba. Čoskoro putujúce zvieratá nahradia pohyblivé drevené sochy, znázorňujúce miestnych ľudových tvorcov. Sprevádzať ich bude ľudová hudba, neodmysliteľne spojená s týmto regiónom,“ priblížila Andrea Vlčková zo Salaša Zbojská aj Gazdovského dvora.
Dodala, že medzi miestnymi sa traduje, že kto počuje prvý raz kukať kukučku, má zrátať, koľkokrát zakukala. Práve toľko zlatiek bude merica jačmeňa. Komu kukučka zakuká z pravej strany, tomu zvestuje šťastný deň a splnenie priania.
Miesto, ktoré ľudí akoby vracalo späť v čase
Nápad postaviť netradičné hodiny uprostred hôr pochádza z hlavy, v ktorej sa pred rokmi zrodila myšlienka vybudovať Salaš Zbojská aj vyhliadkovú vežu, pripomínajúcu mlyn z rozprávky Perinbaba.
Kreatívny podnikateľ a gazda Igor Vlček to, čo si zaumieni, nenechá dlho driemať vo svojej mysli. Originálne nápady pretavuje do reality a buduje turisticky atraktívne miesta na pomedzí Horehronia a Gemera.

Napokon, dnes je Salaš Zbojská jedným z najnavštevovanejších miest v Národnom parku Muránska planina.
A tak, ako ľudia začali objavovať krásu salaša a ľudových tradícií, ktorým tam nedovolia upadnúť do zabudnutia, čoraz častejšie merajú cestu na Chlípavice.