BETLIAR. Kaštieľ v Betliari bol už ponorený do tmy, keď sa mohutné drevené dvere v honosnej knižnici s takmer šestnástimi tisíckami historických kníh otvorili. Nikto z návštevníkov večernej prehliadky jedného z niekdajších sídiel Andrássyovcov netušil, čo sa za nimi skrýva.
Matúš Molnár, vedúci oddelenia výskumu a starostlivosti o zbierkový fond spoza nich vybral puzdro a opatrne ho položil na stôl v miestnosti, ktorá voľakedy bola galériou. To, čo z neho vybral, všetkých ohúrilo.

Napokon, uvidieť jeden z najvzácnejších zbierkových predmetov Slovenského národného múzea – Múzea Betliar, sa bežne nenaskytne.
Mimoriadne vzácny klenot
„Dnes je výnimočná príležitosť vidieť ho. Je to skutočný skvost, ktorý máme uložený v trezore. Vyberáme ho skutočne len výnimočne, počas výročitých sviatkov,“ uviedol Molnár počas sobotňajšej (3. 8.) večernej prehliadky návštevníkmi vyhľadávanej historickej stavby, ktorá mala šťastie, že ju v minulosti obišlo pustošenie, rovnako ako neďaleký hrad Krásna Hôrka.

„Je to zlatý kalich, ktorý dal gróf Dionýz Andrássy vyhotoviť po smrti svojej manželky Františky z jej šperkov. Jej šperky nebude nikdy nosiť iná žena, povedal. Kalich je z 24-karátového zlata, vykladaný 265 drahými kameňmi, polodrahokamami, nechýbajú na ňom české granáty. K nemu prislúcha aj paténa, mištička na hostiu. Po prvýkrát bol použitý práve na pohrebe Františky,“ priblížil šéfkurátor.
Dodal, že Dionýz si želal, aby sa každoročne, v deň úmrtia jeho milovanej manželky, teda 26. októbra, konala zádušná omša. Vzácny kalich bol určený práve pre tieto chvíle.
Odev len na jednu príležitosť
Pohľady pútal aj bohato zdobený liturgický odev, ušitý len na jednu udalosť. Niekdajší košický biskup Žigmund Bubics ho mal oblečený, keď pochovával ženu, ktorá sa do dejín zapísala ako Fanny Andrássy, ochrankyňa biednych sirôt a vdov.

„Pre túto jedinú chvíľu nechal Dionýz vyrobiť aj oltárnu súpravu, pozostávajúcu zo šiestich svietnikov, džbániky na víno a vodu, tiež zvonček, podušku, na ktorej bol misál,“ podotkol Molnár počas ukážky časti vzácnej súpravy, približujúcej precíznu prácu niekdajších zlatníkov.
Je totiž súčasťou jedinečnej výstavy, pripravenej pri príležitosti 120. výročia Františkinho múzea na hrade Krásna Hôrka s názvom Čoho sa jej ruka dotkla, na čom spočinul jej pohľad.
Záhadní manželia Marengovci
Množstvo Františkiných osobných predmetov môžu aktuálne vidieť návštevníci kaštieľa v Betliari, vypočuť si zaujímavý príbeh veľkej lásky, ktorej plameň nedokázal uhasiť ani hnev Dionýzových rodičov.

Tí totiž jeho tajný sobáš v apríli 1866 v talianskom meste Pisa, so ženou, ktorej v krvi nekolovala modrá krv, považovali za škandál. Svoj nesúhlas korunovali vydedením.
„Jeho otec Juraj mal skutočne obrovský majetok po celom Uhorsku. Dionýz sa po vydedení stiahol a s Františkou žili vo Viedni, Mníchove, často navštevovali územie dnešného Talianska, obľúbili si Alpy či rakúske a české kúpeľné mestá,“ načrel Molnár do dávnej minulosti s tým, že v roku 1879 zavítali na Hrad Krásna Hôrka, avšak inkognito.
Potvrdzujú to podpisy v zachovanej knihe návštev hradu, ktorú viedli už od roku 1867. Pár sa do nej podpísal ako Marengovci.

„Správca Dionýzovho majetku však spoznal svojich pánov a podal o tom správu, takže dnes vieme, že to skutočne boli oni.“