BETLIAR. Hodnotný tekutý klenot, ktorý v jednom z našich najkrajších a najnavštevovanejších kaštieľov pred 80 rokmi ukryli členovia významného šľachtického rodu, nemal toľko šťastia, ako množstvo historických predmetov, ktoré na Gemeri zostali zachované.
Zostala po ňom len diera v stene a návštevníci Betliara už môžu vidieť len pár starých sklenených črepín, ktoré tam zostali po 300 fľašiach skvostného vína. V zamurovanej skrýši nechýbal ani tvrdý alkohol. Tiež zmizol bez stopy.

Pohľad do skrýše pod schodmi, do ktorej so záujmom a rozsvietenými mobilmi nahliadli účastníci jednej z dvoch tohtoročných večerných prehliadok, usporiadanej na začiatku tohto mesiaca (3. 8.), je smutným pripomenutím čias, necitlivým k historickým vzácnostiam a pamiatkam.
Pred vypuknutím povstania emigrovali
„V roku 1944, tesne po vypuknutí Slovenského národného povstania, sa Andrássyovci, ktorí mali jedno zo svojich sídiel aj v Betliari, rozhodli emigrovať. Vycestovali k svojim príbuzným do lichtenštajnského Vaduzu. Gróf Emanuel Andrássy tam mal sestru Máriu. Vydala sa za Johannesa Liechtensteina, pochádzajúceho z kniežacieho rodu,“ priblížil Matúš Molnár, vedúci oddelenia výskumu a starostlivosti o zbierkový fond zo SNM – Múzea Betliar počas spomínanej prehliadky, kedy sa návštevníci v kaštieli dostali aj na miesta, ktoré nie sú bežne sprístupnené.

Otvoril dvierka pod schodmi, vedúcimi do pivnice. V minulosti však za nimi bola stena, pretože nenápadný temný priestor sa stala skrýšou. Súdruhovia ju však vybúrali. To, ako naložili s mimoriadne vzácnym nálezom, je šokujúce.

Šéfkurátor pokračoval v zaujímavom rozprávaní o dobe, ktorá Andrássyovcom nepriala. Keď žili v zahraničí, mal ich tunajší majetok, vrátane kaštieľa v Betliari, v ktorom všetko zanechali na pôvodnom mieste, na starosti ich správca.
Domnievali sa, že vojnové udalosti odznejú a oni sa opäť vrátia. To sa však nestalo.
Chceli aspoň pár osobných vecí, nevyhoveli im
„Po druhej svetovej vojne sa republika začala deliť na základe Benešových dekrétov. Podľa nich sa mali Andrássyovci priznať k nejakej z národností. Neprihlásili sa k štátotvornej, teda československej. Napokon, boli rakúsko – uhorskou aristokraciou. Prihlásili sa teda k maďarskej národnosti," načrel Molnár do dávnej minulosti.
Dodal, že tá bola na základe Benešových dekrétov, a v nich kodifikovanej tzv. kolektívnej viny, považovaná za zradcov a kolaborantov s nacistickým Nemeckom. Preto im všetky majetky, vrátane betliarskeho kaštieľa a všetkého, čo sa v ňom nachádzalo, zhabali.
Vízie o prinavrátení majetku po roku 1948 sa Andrássyovcom úplne rozplynuli. Síce v 70. – 80. rokoch požiadali vtedy už fungujúce Múzem v Betliari o aspoň pár osobných predmetov, napríklad rodinné fotografie, avšak nebolo im vyhovené.
„Veď už išlo o štátny majetok a ten sa predsa nemôže rozdávať,“ podotkol Molnár a pozornosť upriamil na už spomínaný priestor pod schodmi, do ktorého vstup v minulosti zamurovali.