DRIENOK. Hory nad malou dedinou Rybník v okrese Revúca ukrývajú veľké tajomstvo. Je opradené legendami a nemým svedkom dávnych čias. O hrade Drienok mnohí vôbec netušia. Napokon, stál na kopci, pod ktorým sa nekľukatila žiadna z niekdajších obchodných ciest, na mieste, z ktorého viedli už len lesné chodníčky.
Len črtajúce sa múry, jamy a kopy skál svedčia o tom, že tu voľakedy bolo, na svoju dobu pomerne veľké sídlo. Čas aj príroda urobili svoje. Stavbu pritisli k zemi, na nej, i v celom jej areáli, narástli stromy. No naveky pochovať tajomstvo sa im predsa len nepodarilo.
Za všetkým sú bývalí spolužiaci
Záhadné miesto zaujalo dvoch bývalých spolužiakov. Mário Panák je očným optikom. Osud ho síce zavial na západ našej krajiny, no do svojej rodnej obce Sása sa vždy rád vracia. Tibor Vanyo, pracovník oddelenia výstavby na Mestskom úrade v Rožňave, žije v Rudnej.
Aj keď pôsobia v rozdielnych fachoch, spája ich záujem o dávnu históriu, najmä stredovek. A zvlášť tú, spojenú s Drienkom, o ktorej je v historických prameňoch len minimum zmienok.
„Kedysi som na toto miesto chodieval so starým otcom, avšak ani on o ňom veľa nevedel. Legendy, ktoré sa k nemu viažu, ma vždy fascinovali. Preto som oslovil Tibora, či by sme sa na zostatky hradu Drienok nepozreli bližšie a nepokúsili sa aspoň časť z nich obnoviť,“ povedal očný optik s dušou dobrodruha.
Počas archeologického výskumu. (zdroj: Marcela Ballová)Veľmi dobre vedel, že to nebude jednoduché a svojmu cieľu budú musieť obetovať voľný čas a tiež načrieť hlbšie do vrecka, keďže všetko, vrátane archeologického výskumu, zatiaľ financujú sami.
Preto založili občianske združenie s názvom Lipuntava, ktoré je prijímateľom dvoch percent z daní. Dobrodinci tak môžu podporiť ich aktivity, ktoré budú nepochybne dôležitým čriepkom v mozaike histórie takmer neznámeho hradu na Gemeri.
Dva roky papierovačiek
„Obidvaja máme vášeň v histórii. Mňa osobne zaujíma stredovek, obdobie Uhorska, ktoré bolo v 11., 12. a 13. storočí centrom Európy. Dnešné územie Gemera bolo mimoriadne bohaté, keďže sa tu ťažili rudy. Nachádzajú sa tu aj málo preskúmané hrady. Ani pri Drienku nie je jasné, či išlo o lovecký alebo strážny hrad, prípadne ho postavili preto, lebo tu prebiehala spomínaná ťažba. Je tu veľa nezodpovedaných otázok,“ podotkol Mário Panák, ktorý je zároveň predsedom spomínaného občianskeho združenia.
Kým sa však rozbehol práve prebiehajúci archeologický výskum, bolo treba absolvovať kopec vybavovačiek. Panák potvrdil, že išlo o dva roky trvajúci, a vôbec nie jednoduchý proces.
„Na to, čo všetko treba vybaviť, neexistuje šablóna. Preto som sa opýtal tých, ktorí sa už takémuto niečomu venovali. Najprv bolo potrebné zistiť, kto je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa hrad nachádza. Mali sme šťastie. Je len jeden, konkrétne Lesy SR. Museli sme si teda vybaviť súhlas tohto štátneho podniku. Náš zámer nám museli odobriť aj z Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, keďže je tu pásmo 4. stupňa ochrany. Potrebná je aj komunikácia s pracovníkmi Krajského pamiatkového ústavu v Banskej Bystrici,“ vymenoval predseda OZ Lipuntava.
Ozrejmil, že cieľom je odkryť ruiny a zakonzervovať ich. „Chceme zistiť aspoň čiastočnú podobu hradu,“ dodal.
Prizvali aj odborníka
Aj v stredu 4. septembra merali Mário s Tiborom cestu lesom. Spolu s nimi sa do kopca štverali dvaja pomocníci a známy múzejný archeológ Alexander Botoš, ktorý má na konte množstvo výskumov, počas ktorých boli objavené a zdokumentované významné nálezy. Na dávnu históriu Gemera je naslovovzatým odborníkom. Aj on potvrdil, že o hrade Drienok je toho známe len veľmi málo.
Najdlhšie slúžiaci lekár na Slovensku sa rozhodol, že už nebude ordinovať. Má 97 rokov Čítajte „Asi v rokoch 2005 - 2006 tu robila archeologický výskum Eva Fottová, rodáčka z tohto regiónu. Avšak veľká časť hradu je neznáma. Jeho objektové zloženie sa iba predpokladá. Práve archeologický výskum má určiť funkciu jednotlivých objektov, ktoré sú tu zaniknuté. V súčasnosti robíme archeologický výskum v jadre bývalého stredovekého hradu. Ide vlastne o exteriérovú časť bývalého hradného paláca,“ vysvetlil Botoš.
Dodal, že archeologický výskum prebieha za účelom sanácie murív, ktoré sa budú ako prvé konzervovať.
