VEĽKÝ KRTÍŠ. Behať začala pred šesťdesiatkou, aby si zlepšila kondíciu na horských túrach. Počiatočné 3-4 kilometre sa postupne natiahli na zlomovú desiatku, potom prišiel na rad polmaratón aj plný maratón.
Anne Nikolovej učaroval beh a desiatky kilometrov zdoláva aj v pokročilom veku. Prvú maratónsku skúsenosť nabrala ako 65-ročná. Premiérových 42 kilometrov v živote zvládla, hoci jej dovtedajšie maximum bolo o 14 kilometrov kratšie.
Dnes sa už čoskoro 68-ročná dáma pripravuje na svoj druhý maratón a pravidelne preteká na súťažiach v regióne aj za jeho hranicami.
Rodáčku z Ružomberka, ktorá už vyše 50 rokov žije vo Veľkom Krtíši, k behu motivovali dvaja synovia – bývalý triatlonista a ultrabežec. Seniorka, ktorej by len málokto odhadol skutočný vek, obdivuje prekonávanie ľudských limitov a napriek pokročilému veku sa pohráva aj s myšlienkou na diaľkový beh.
Prečo ju niektorí blízki odhovárali od behu? Zažila pri prvom maratóne krízu? Prečo má v domácej knižnici publikácie o behaní a čo odporúča rovesníkom?
V rozhovore sa dočítate:
- Ako dopadol jej prvý maratón,
- či ju láka vyskúšať diaľkový beh,
- či odporúča beh aj ostatným seniorom.
Kedy naposledy ste si boli zabehať?
Deň pred rozhovorom som s partiou odbehla šesť a pol kilometra. Mali sme akurát po 13-kilometrových pretekoch v Štiavnických vrchoch, tak sme si dali taký kratší beh.
Podľa výsledkovej listiny ste boli najstaršou ženskou bežkyňou, oproti mnohým vašim rovesníkom ste výrazne aktívnejšia. Prečo beháte?
K pohybu a aktívnemu životu som mala vždy blízko. Behať som začala pred šesťdesiatkou, keď ma bývalá spolužiačka zo základnej školy nahovorila na turistiku. Nedokázala som s ňou držať tempo a behom som si len chcela zlepšiť kondíciu. Napokon som sa do tohto športu zamilovala.
Neodrádzali vás blízki, že ste na beh pristará?
Ale áno. Dosť ľudí mi hovorilo nech neblbnem, že si rozbijem kolená. Našťastie sa ich slová nenaplnili a dodnes ich mám v poriadku.
Asi každý neskúsený bežec mal ťažké a boľavé začiatky, po ktorých by tenisky najradšej zahodil. Váš prípad to nebol?
Ani nie, dosť som športovala aj predtým. Častejšie som chodila na dvoj- a trojdňové turistiky, dosť veľa som bicyklovala, lyžovala a dostala som sa aj k skialpinizmu. S behom som začala zľahka - indiánskym behom, pri ktorom sa chvíľu beží a chvíľu kráča.
Časom som si nakúpila veľa kníh súvisiacich s behom, študovala a niečo potom skúšala v praxi. Pri čítaní príbehov ultrabežcov mi vždy vŕtalo hlavou, čoho je človek schopný. Veľmi ma inšpiroval článok o mníške Madonne Buderovej, ktorá v 82 rokoch zvládla extrémny triatlon. Vtedy som si povedala, že kašlem na vek a idem do toho.
Na tréningoch nechal dušu. Mladý talent z Lučenca oslavuje prvý titul majstra sveta Čítajte Zvládli ste to?
Veľkou oporou mi boli obaja synovia, ktorí sú zanietení športovci. Behávala som len krátke trate. Privstala som si pred prácou a zabehla 3-5 kilometrov. Keď však mladší syn absolvoval stokilometrové preteky, tak som si povedala, že musím dať aspoň desať. Podarilo sa to a od toho momentu som behu úplne podľahla.
Po jedných pretekoch pred siedmimi rokmi ma Mirík pozval do krtíšskej skupiny bežcov, kedy sa pre mňa začalo veľmi zábavné a aj poučné obdobie. Spoločné behy podľa odborníkom vypracovaných tréningových plánov prinášali mimoriadne úspechy aj v seriálových pretekoch v susednom Maďarsku.
V kolektíve zapálených bežcov, ktorý sa časom obmieňa, stále zažívam veľa zaujímavých a krásnych behov. Tento rok napríklad aj na niektorých trailových pretekoch série Behaj lesmi. S Blankou, Luckou, Aďom, Lydkou, Monikou a Nikolasom objavujeme nové trasy v lesoch okolo Krtíša a Modrého Kameňa.
Predpokladám, že ste neostali pri desiatich kilometroch.
Nie, dodnes mám za sebou niekoľko polmaratónov a jeden celý maratón.
Ako dopadli?
