LUČENEC. Dovedna 170 mien pribudlo na schodoch vložených do zeme pri lučenskej synagóge. Samospráva, rozpočtová organizácia LUKUS, Soňa Vargová a ďalší si tak už ôsmy rok pripomínajú obyvateľov židovského pôvodu, ktorých odvliekli do koncentračných táborov a späť sa už nevrátili.
Tento rok odhalili mená ľudí, ktorých priezvisko sa začína na písmeno K.
„Každý rok abecedne zvečňujeme mená do schodov, ktoré boli odstránené počas rekonštrukcie synagógy. Takto vzdávame hold a česť pamiatke židovským spoluobčanom, ktorí sa už domov nevrátili,“ ozrejmila Andrea Moravčíková, vedúca Mestského múzea v Lučenci.
Aby ďalšie generácie nezabudli
Organizátori mená ľudí, ktorých deportovali do koncentračných táborov, našli v maďarských archívoch. Schody s ďalšími vyrytými menami odhalili počas podujatia Cesta neznáma (8. 9.), ktoré sa koná počas alebo blízko Dňa obetí holokaustu a rasového násilia.
Názov podujatia a schody v zemi pri synagóge symbolizujú neznámu cestu, ktorú museli Židia podstúpiť počas deportácií.
Behať začala pred šesťdesiatkou, čaká ju druhý maratón. Treba dobre nastaviť hlavu, odporúča Čítajte „Ôsmy rok vzdávame hold všetkým Lučenčanom židovského pôvodu, ktorí sa nevrátili do svojich domovov. Ich mená sú symbolicky vyryté do schodov pôvodnej synagógy aj pre ďalšie generácie, aby sme na nich nezabudli,“ poznamenala primátorka Alexandra Pivková.
Dcéra prosila o výnimku pre rodičov. Vysmiali ju
Schody ľudí s priezviskami začínajúcimi písmenom K odhalili Oskar Jakubovič a Mária Rybárová, potomkovia Jakuba a Márie Kleinovcov, obetí holokaustu.
„Pred desiatimi rokmi sme pred dom mojich starých rodičov po mamkinej strane osadili pamätné mosadzné kocky Stolpersteine, pretože nemajú hrob. Teraz sme s veľkým dojatím odhalili ich mená. Predstavitelia Lučenca a tunajší dobrovoľníci robia pre pamiatku týchto ľudí toľko ako máloktoré iné mesto,“ povedala Mária Rybárová.
Zdôraznila, že starý otec Jakub Klein v Lučenci pôsobil ako riaditeľ židovskej školy a kantor synagógy. Pri jej slávnostnom otvorení bol jedným z rečníkov.
Životy Jakuba a Márie Kleinovcov sa pred deportáciou do koncentračného tábora pokúsila zachrániť ich dcéra, matka Márie Rybárovej. Prosila o udelenie výnimky, no ľudia, ktorí mali právomoc rozhodnúť, ju s výsmechom poslali preč.
„Boli sme prvá povojnová generácia. Netušili sme, čo to znamená mať starých rodičov, nemali sme kam chodiť na prázdniny. Dokonca som sa nevyznala v základných rodinných väzbách, nevedela som, čo je teta, čo je strýko. Nemali sme nikoho, tým sme sa líšili od ostatných detí,“ doplnila Mária Rybárová.
Pripomenuli si osudy lekára a fotografa SNP
Podujatie spríjemnilo vystúpenie kapely Samaria Klezmer Band i prednáška Ágnes Deákné Oszkó z Maďarského múzea architektúry v Budapešti, ktorá sa venuje výskumu synagóg. V Lučenci prestavila knihu Nech mi urobia svätostánok! Subjektívne putovanie po synagógach v Karpatskej kotline.
Súčasťou bolo aj priblíženie príbehov ľudí židovského pôvodu, ktorí sa zapojili do Slovenského národného povstania.
„Partizánov židovského pôvodu bolo veľmi veľa. Odhady vravia o približne 1 500 – 1 600 ľuďoch a je veľká škoda, že sa o nich málo hovorí. O Židoch v období 2. svetovej vojny často vravíme len ako o obetiach. Oni sa však snažili bojovať, brániť a urobiť všetko pre to, aby prežili a zachránili seba aj svojich blízkych,“ zdôraznila reportérka, spisovateľka a dokumentaristka Veronika Homolová Tóthová, ktorá je súčasťou podujatia od jeho vzniku.
Na tréningoch nechal dušu. Mladý talent z Lučenca oslavuje prvý titul majstra sveta Čítajte Podotkla, že do SNP sa zapojilo mnoho Židov z pracovného tábora Nováky, kde bolo hnutie odporu najsilnejšie.
Na ôsmom ročníku Cesty neznámej predstavili príbeh lekára z Lučenca Zoltána Brülla, ktorý zahynul po tom, čo v poľnom lazarete ošetril a zachránil život nemeckému vojakovi. Ten ušiel a do základne nad Tromi studničkami priviedol ďalších vojakov, ktorí partizánov, vrátane Brülla, postrieľali.
„Druhý príbeh je o človeku, ktorého prácu počas SNP pozná každý z nás. Ak ste niekedy videli známu fotografiu z povstania, na 90 percent je urobil tento človek – jediný oficiálny fotograf 1. československého armádneho zboru počas SNP Anton Ivan Székely,“ prezradila Homolová Tóthová.
Zámerom organizátorov podujatia je postupne doplniť abecedu na Ceste neznámej do posledného písmena.
