RIMAVSKÁ SOBOTA. V Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote vo štvrtok (12. 9.) otvorili výstavu, ktorá návštevníkom priblíži tradíciu výroby gúb v regióne.
Výstava, ktorú GMM pripravilo v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, verejnosti predstaví históriu, rozšírenie i výrobné postupy gubárstva. TASR o tom informovala etnografka múzea Ľudmila Pulišová.
Základom pre vznik gubárstva a súkenníctva sa stal v minulosti najmä chov oviec, ktorý tvoril významnú časť chovu hospodárskych zvierat. Výroba súkna patrila na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá, v Gemeri-Malohonte už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave i Štítniku. V nadväznosti na spracovanie ovčej vlny a výrobu súkna sa v regióne rozšírila aj výroba gúb.
"Pojmom guba označujeme tkaninu z ovčej vlny na povrchu s vlasom alebo slučkami či plášť rovnako s vlasom na povrchu. Guba bola zimným odevom napríklad pastierov, furmanov, rybárov. V Gemeri-Malohonte boli v 19. storočí centrami remeselnej výroby gúb Rimavská Sobota, Tisovec, Rožňava, Ratková a Jelšava. V Jelšave sa výroba gúb ujala i vďaka tamojšej súkenníckej tradícii. Vlnené pokrovce sa odtiaľ až do roku 1926 vyvážali do Záhrebu, na Ukrajinu či Sicíliu," priblížila Pulišová.
Britská raketa pristála na Horehroní, také čosi na Slovensku ešte nebolo Čítajte Na tradíciu gubárstva v Jelšave neskôr nadviazalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré v roku 1958 obnovilo výrobu gúb v Klenovci.
"V čase najväčšieho rozmachu gubárstva, v 60. až 90. rokoch 20. storočia, pôsobilo v Klenovci 36 gubárov. V súčasnosti je posledným aktívnym gubárom Ján Fotta," doplnila Pulišová s tým, že okrem Klenovca pôsobilo niekoľko výrobcov gúb aj v Jelšave, Revúckej Lehote, Hucíne či Šiveticiach.
Výstava, ktorej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bude pre verejnosť prístupná do konca roka.
