TELGÁRT. V dedine s jedným z najfotografovanejších mostov na Slovensku, pri ceste spájajúcej Gemer so Spišom, pribudlo ďalšie turistické lákadlo. Vďaka nemu čierne remeslo neupadne do zabudnutia.
Záujemcovia dokonca budú môcť okúsiť, ako voľakedy chutil kováčsky chlebíček, pomyselne sa preniesť v čase do doby, keď vo vyhni pukotal oheň a ozýval sa klepot kladív.
To všetko vďaka záchrane donedávna chátrajúcej šmykne, ako kedysi tamojší nazývali vyhňu, ktorú obec odkúpila ešte v roku 2021.
Remeslo, ktoré sa postupne vytráca
„Tak, ako v takmer každej horehronskej obci, aj v Telgárte kedysi fungovala kováčska vyhňa či šmykňa. Bola miestom, kde podkúvali kone a dobytok, vyrábali pracovné nástroje. Od prelomu 19. a 20. storočia stála pri potoku Zúber. Objekt patril kováčskej rodine, otcovi a synovi Kršňákovcom,“ uviedla Petra Hlásniková Ridzoňová z Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Región Horehronie.
Doplnila, že Štefan Kršňák mladší, narodení v roku 1938, absolvoval v roku 1943 kováčsky kurz v Turčianskom svätom Martine, aby sa po svojom otcovi mohol chopiť oprát tohto remesla. Ten už ako desaťročný pomáhal pri podkúvaní a kováčstvo si zamiloval. Bol uznávaným majstrom a dielňu mal nielen v Telgárte, ale aj Muráni, kde sa rodina neskôr presťahovala.

„V spomínanom roku obec chátrajúci objekt odkúpila s cieľom jeho záchrany. Po troch rokoch sa to napokon podarilo vďaka spolupráci s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktorá poskytla prostriedky na jeho obnovu. Záchrana šmykne znamená aj záchranu kováčskeho remesla v regióne,“ vyjadril sa Vasil Černák, poverený zástupca starostu obce Telgárt.
Dodal, že projekt môže perspektívne slúžiť aj ako priestor pre kurzy kováčstva, podkúvania či umeleckého kováčstva pre tamojších ľudí. „Toto remeslo je ohrozené a postupne sa vytráca.“