JELŠAVA. Také čosi môžu ľudia uvidieť len na jednom mieste v našej krajine. Nevídaná rarita má do hladovej doliny prilákať návštevníkov, ukázať im, čo bežne nevidia.
Nachádza sa na Gemeri, ukrytá za obrovskými dverami, hlboko v podzemí. Stačí nasadnúť do áut, podobne ako vo filmovom trháku Jurský park, a veľké dobrodružstvo sa začína.
Terénne autá plné ľudí miznú v spletitých chodbách starej bane. Napokon, jelšavská magnezitka funguje už vyše 100 rokov.
(zdroj: Marcela Ballová)Ešte pred vstupom do útrob Zeme ich obliekli do bezpečnostných mundúrov, na hlavy im nasadili prilby s lampami, pridali okuliare, pre každý prípad aj štople do uší.
Približne 2,5-kilometrová trasa ponúka jedinečné pohľady na miesta, ktoré nie sú dielom prírody, ale náročnej činnosti baníkov.
Kino v podzemí
Nakoniec rozľahlé aj užšie priestory s klenbami, plné chodieb s mohutnými piliermi a podzemnými križovatkami, vyústia do obrovského kina, v ktorom však nejde len o premietanie.
Pohľady pútajú aj obrovské stroje, pričom niektoré sú v pohybe. Veľký banský nakladač sa poľahky popasuje s obrovským kusom horniny, ďalšie „monštrum“ na kolesách vyváža cenné dary Zeme do impozantného drviča. Veruže, v bani je na čo sa pozerať, mobily len tak cvakajú.
Hotel pri podzemnom poklade, akým sa pýšia už len v Mexiku a Argentíne, chytá druhý dych Čítajte A to ešte nedávno nad nápadom župana Ondreja Luntera v Slovenských magnezitových závodoch (SMZ) len krútili hlavami. To, čo sa spočiatku zdalo nemožné, je dnes realitou. Veď sprístupniť baňu, v ktorej ešte stále prebieha ťažba, nie je vôbec jednoduché.
„Samozrejme, najprv sme veľmi nadšení neboli. Obávali sme sa toho a máme iné starosti. Predseda kraja bol však neoblomný. Napokon nás po roku presviedčania zlomil. Netradičný nápad sme sa rozhodli zrealizovať, no a dnes sme hrdí na to, čo sme dokázali,“ povedal Roman Gažúr, generálny riaditeľ SMZ na margo sprístupnenia tamojšieho banského sektoru D, v ktorom ťažba magnezitu utíchla v roku 2019.
Prebiehala trinásť rokov, pričom len v tomto priestore vyťažili 1,8 milióna ton horniny. Nachádza sa na úrovni zhruba 350 metrov nad morom.
V jelšavskej bani. (zdroj: Marcela Ballová)„Nad návštevníkmi je 200 metrov masívu, pod nimi 25 metrov navozeného základkového materiálu a aktívne pracovisko je na úrovni 220 metrov nad morom, teda nejakých 120 metrov pod návštevníkmi,“ ozrejmil Gažúr.
Pripomenul, že ložisko magnezitu v Jelšave patrí k najväčším nielen v Európe, ale aj vo svete.
„Odhadovalo sa 500 miliónov ton celkových zásob, pričom bilančných je 250 miliónov ton. Jednoducho povedané, môže sa tu ťažiť ďalších 100 – 200 rokov,“ podotkol riaditeľ závodu, dávajúceho prácu 680 ľuďom. V okrese s najvyššou mierou nezamestnanosti v krajine ide o strategického zamestnávateľa.
Úrady netradičný projekt odobrili
V sprístupnení časti bane vidí Gažúr aj príležitosť bližšie priblížiť veľký význam baníctva, tiež motivácie mladých k tomuto povolaniu.
„Je potrebné ľuďom ukázať, že baníctvo ako také má od nepamäti veľký význam Už nie je také, ako bolo kedysi. Dnes funguje aj vďaka moderným technológiám. Samozrejme, prostredie v bani je náročné, pretože v nej slnko nesvieti, vietor nefúka, vládne v nej chlad a tma. Napriek tomu sú ľudia, ktorí tu chcú pracovať. Nastupujúcej generácii chceme ukázať, že ide o náročné, ale krásne povolanie. Tiež si chceme nájsť nasledovníkov, pretože éra našej generácie sa pomaly končí.“
Gažúr dôraznil, že sprístupnenie banských priestorov verejnosti odobrili aj Hlavný banský úrad s Obvodným úradom Košice. „Nemôžeme si dovoliť púšťať ľudí do priestoru, ktorý by bol pre nich nebezpečný. Takže v tomto smere je všetko v poriadku.“ Zážitok v podzemí je prístupný každému od veku 6 rokov.
