
Jeho majetkom boli len šaty, ktoré na sebe nosí. Vďaka starostovi Jánovi Sárovi a dobrým ľudom sa však Miro opäť stavia na nohy. „Keď som si prečítal príbeh o Mirovi, povedal som si, že mu skúsim pomôcť. Myslím si, že stará, ale funkčná pračka a niekoľko vecí na oblečenie by ho mohlo potešiť. Vari každý z nás má doma veci, ktoré nevyužíva a len tak ležia niekde v skrini. Sú však ľudia, ktorí nemajú toľko prostriedkov a šťastia v živote a medzi nich patrí aj Miro. Ostal sám ako prst a odkázaný na pomoc druhých ľudí. Verím, že sa ku mne pridajú aj ďalší čitatelia Novohradských novín,“ tvrdí Dušan. „Tak toto som vôbec nečakal, ale veľmi ma to potešilo. Nenachádzam slov,“ hovorí šťastný Miro. „Cením si takýto súcit od mladého človeka. Veľa ľudí už pomohlo aj našej Ivetke, o ktorej ste písali pred niekoľkými mesiacmi. Vidieť, že ľuďom nie je ľahostajný osud takýchto ľudí,“ povedal starosta Ján Sára. Na ulici sme stretli aj Ivetku s jej dvomi synmi. „Milo nás prekvapila jedna pani z Lučenca, ktorá nám poslala posteľnú bielizeň a deti sa veľmi potešili hračkám a knihám. Tie nám poslala Zuzana Deislerová až z Komárna,“ tvrdí pani Iveta.