Manželka žila odmalička v meste, no ja som vyrastal medzi horami neďaleko Ružomberka a ako som sa oženil, trpím nedostatkom hôr. Keď sme však do Budinej prvýkrát prišli, nebolo nám všetko jedno. Steny starej školy boli vyduté, všetko chátralo, a tak sme si rukávy museli poriadne vysúkať,“ hovorí Igor. „Manžel stále niečo vymýšľa a ja ho zasa každý deň kritizujem, lebo sa pri oprave dosť narobí. Vždy keď sem ideme, máme plný kufor konzerv a kávy. Už nás tu aj okradli. Zmizli nám rôzne náradia, predlžovačky a iné drobnosti, no polícii sme to nenahlásili. Páči sa tu aj deťom, no radšej sedia pri televízore, než by si zašli do prírody. Teraz počas prázdnin sa snažíme urobiť čo najviac. Potešila by nás výhra v športke a školu by sme opravili oveľa skôr. Isté je, že tu raz chceme bývať natrvalo. U tety Vestegovej sme si zisťovali históriu starej budovy. Vraj sa tu voľakedy dávno robievali aj živé zábavy a lazníci sa do bieleho rána zabávali, spievali a tancovali. Možno sa nám už o niekoľko mesiacov podarí oživiť pradávnu históriu starej budinskej školy,“ tvrdí Antónia Medeková.
Autor: P. Mišo