REVÚCA. Jeho humor je nezameniteľný a ľudí zabáva už neuveriteľných 60 rokov. Aj v nedeľu 13. 10. si to populárny Ján Pisančin, ktorý nedávno oslávil 83 rokov, namieril na Gemer.
Celé generácie ho poznajú ako Andera z Košíc, no nie každý vie, že povestná postava v červenej károvanej košeli, saku a typickým klobúkom na hlave, sa zrodila v dedinke Rákoš v okrese Revúca.
Populárny ľudový zabávač, ktorý si nedávno po prvýkrát vo svojej umeleckej kariére zahral aj vo filme, totiž aj na juhu Banskobystrického kraja zanechal nezmazateľnú stopu. Preto sa sem rád vracia, zaspomína si na staré časy.
Do Sirku ho priviedla láska
„Na Revúcu sa vždy teším. Mal som tu veľa dobrých priateľov. Žiaľ, mnohí z nich už nežijú,“ povedal Pisančin pre MY Novohrad krátko pred tým, než si opäť v regióne, z ktorého pochádza jeho manželka, podmanil početné publikum.
S milovanou Alicou sa prvý raz stretli na voľakedy známom Čaji o piatej v košickom hoteli Slovan. Do východoslovenskej metropoly totiž Pisančin narukoval na základnú vojenskú službu.
Terénne autá miznú s ľuďmi v hlbokom podzemí, ukrýva sa tam čosi nevídané Čítajte „Bola to taká zlatá kočka,“ podotkol komik na margo svojej polovičky, rodáčky zo Sirku v okrese Revúca. V tom čase pomýšľal na športovú kariéru, keďže na futbalových trávnikoch zodral nejedny kopačky. Hájil farby rodných Michaloviec. Okrem toho súťažne hrával hádzanú aj hokej. No napokon sa rozhodol odísť za svojou láskou na Gemer.
V magnezitke mali pre neho lopatu
Zamestnal sa v jelšavskej magnezitke. „Keď som nastupoval, riaditeľ mi povedal, že má pre mňa lopatu. Taká doba bola, aj inžinieri robili s lopatami,“ zaspomínal si Ander na časy, keď do práce vstával ráno o pol štvrtej.
Pri lopate sa však dlho neohrial. Šikovný mladík vystupoval po kariérnom rebríčku čoraz vyššie. Z robotníka sa prepracoval na majstra, referenta, personalistu aj vedúceho odboru výchovy a vzdelávania.
V Jelšave začal chodiť aj na tréningy, avšak jeho vášeň pre najpopulárnejší šport na svete mu nadobro stopli problémy s kolenom. „Lekári mi dali na výber. Buď budem chodiť, alebo hrať,“ podotkol zabávač.
V žilách mu však nekolovala len krv športovca. Jeho divadelný talent bol už v tom čase neprehliadnuteľný. Kariéru rozprávača a zabávača rozbehol práve v súbore svojho chlebodarcu Magnezitár. No a postava Andera uzrela svetlo sveta v desať kilometrov vzdialenej obci Rákoš.
Pisančin tvrdí, že to všetko „spískal“ Milan Petrenko, košický podnikateľ, ktorý z tejto dediny pochádzal.
