LOVINOBAŇA. Zlomili mu kosti, nohu držali len šľachy a svaly. Po likvidačnom zákroku ho z ihriska previezli do nemocnice, kde mu po operácii oznámili, že futbal si už zrejme nezahrá.
Hráčsku kariéru Marcela Majkúta tak nečakane ukončil tvrdý faul.
Hrajúceho trénera a prezidenta FK Lovinobaňa fauloval protihráč z TJ Vinohrad Čebovce v zápase 8. kola šiestoligovej D skupiny. Necelý mesiac od nešťastného momentu je skúsený futbalista odkázaný na pomoc blízkych. Bez bariel nedokáže chodiť, s oporou zvládne prekonať len krátku vzdialenosť.
Hovorí, že bezprostredne po faule si spomína len na krik a neznesiteľnú bolesť. S tou sa pasuje aj v súčasnosti počas rehabilitácií.

Čo musel doteraz podstúpiť? Rozprával sa s hráčom, ktorý ho fauloval? Ohrozí jeho vyradenie chod FK Lovinobaňa a ako znáša fakt, že sa jeho hráčska kariéra pravdepodobne skončila? MARCEL MAJKÚT v otvorenom rozhovore odpovedal aj na tieto otázky.
V rozhovore sa dočítate:
- či situáciu rieši s políciou,
- či je ohrozená existencia šiestoligovej Lovinobane,
- či ho faulujúci kontaktoval.
Ako sa máte?
Psychicky každým dňom o kúsok lepšie. Rehabilitujem a veľmi mi pomáha, že som konečne s rodinou a kamarátmi. Fyzicky to ide veľmi pomaly. Cvičím, ale noha stále bolí. Podľa prognóz sa budem liečiť 8 až 12 mesiacov.
Ako znela diagnóza?
Ťažká zlomenina oboch kostí v píšťale. Po zákroku mi nohu držali pokope len svaly a šľachy, akoby som nemal kosti. Chvalabohu, že som mal veľa natrénované, pretože ak by som nemal toľko svalov, tak by mi nohu držala zrejme len koža.

Aké zákroky ste doteraz podstúpili?
Po faule ma najprv odviezli do veľkokrtíšskej nemocnice, no požiadal som o prevoz do Lučenca, tamojšiu nemocnicu aj lekárov som poznal lepšie. Noha bola opuchnutá a okamžitá operácia neprichádzala do úvahy, pretože v prípade neúspechu by mi hrozila amputácia. Pár dní som mal nohu špeciálne vystuženú a spevnenú a operovali ma až po odpuchnutí.
Dokážete chodiť?
Nie. Na krátke vzdialenosti sa dokážem presunúť pomocou bariel, ale inak som odkázaný na pomoc ostatných. Chce to čas.
Ako si pamätáte na faul?
Spomínam si, ako sme si so spoluhráčom Danom Graczom vymenili posty, čo sme predtým v zápasoch bežne robili v rámci stratégie. Pred koncom prvého polčasu som dostal loptu, prešiel cez jedného hráča a odrazu som pocítil silný náraz, neznesiteľnú bolesť a okolo seba počul krik. Chvíľu som mal pocit, že nemám nohu.