LUČENEC. Je osemnásobný majster sveta, štvornásobný majster Európy a dlhoročný držiteľ svetových rekordov. TIBOR PUKÁČ patrí k špičke trojbojárskej scény, no k jeho najcennejším úspechom patrí aj víťazstvo nad onkologickým ochorením.
K silovým športom mal blízko odmalička, dobré gény na pasovanie sa so železom zdedil po otcovi. Ako mladík uspel vo vzpieraní, chvíľu to skúšal v kulturistike, no športovú lásku našiel v silovom trojboji.
Na Slovensku je vo svojej kategórii najlepší a vo svete prepisuje historické tabuľky. Na októbrových majstrovstvách sveta federácie GPC v Trnave nenašiel premožiteľa a odniesol si ôsmy titul svetového šampióna.
Hovorí, že rakovinu porazil aj vďaka správne nastavenej hlave, pozitívnym myšlienkam a silným športovým základom. Skúsený trojbojár sa po dlhoročnej sérii úspechov pohráva s myšlienkou na ukončenie kariéry, aby sa mohol viac venovať sa rodine a cestovaniu.
Tibor Pukáč viac o svojich plánoch, boji s onkologickým ochorením i športovej ceste porozprával v rozhovore.
Chceli podporiť turizmus v regióne. Dobrovoľníci na Čertovici vytvorili bežkársky raj Čítajte Nedávno ste získali ďalší titul majstra sveta v silovom trojboji. Koľký v poradí?
Od roku 2015, odkedy súťažím v silovom trojboji v kategórii masters, je to už ôsmy titul.
Dokážete sa z neho tešiť rovnako ako z prvého alebo je to už rutina?
Viac ako umiestnenie ma vždy teší podaný výkon. Ten mi, žiaľ, tentoraz nevyšiel. Aj kamarát ma podpichol, že som súťažil s tréningovými váhami. Našťastie, na zlato stačili aj tie.
To však neznamená, že si titul nevážim. Práve naopak, veď vždy hovorím, že svet si pamätá víťazov. Preto ma teší, že som tento rok v silovom trojboji získal aj titul majstra Slovenska a už štvrtý titul európskeho šampióna.
Tento rok ste sa stali osemnásobným majstrom sveta, no vraj veľa nechýbalo a šampionát v Trnave ste takmer vynechali.
Vlani som mal súťažnú prestávku. Zotavoval som sa z natrhnutého svalu na stehne. Aj keď to nebolo vážne, zobral som to ako výstrahu a vynechal som celú druhú polovicu predošlého súťažného roka. Dokonca som zvažoval úplný koniec. Chcel som sa vyhnúť vážnejšiemu zraneniu, ktoré by poznačilo môj bežný život.
Ale vrátili ste sa.
Vrátil. Súťaženie mi veľmi chýbalo, chcel som ešte chvíľu potiahnuť. Budúci rok sa v Lučenci budú konať majstrovstvá Slovenska, kde sa chcem rozlúčiť so súťažným trojbojom. Známi ma však podpichujú, že to hovorím každý rok, tak uvidíme.
Čaká ich najlepší tím sveta. Každý sa dá poraziť, vraví tréner slovenského klubu v Lige majstrov Čítajte Ako ste sa dostali k silovému trojboju?
Vyrastal som v športovej rodine. Môj otec bol veľmi úspešný vzpierač a trojbojár. Brával ma so sebou na tréningy, takže s telocvičňou a váhami som sa zoznamoval už ako malý chlapec.
Raz ma zavolal tréner vzpieračov, aby som jeho mládežníckym zverencom s poriskom od metly ukázal techniku vzpierania. Všetko som urobil správne, čo tréner vyzdvihol. Lichotilo mi to, preto som sa tomuto športu začal venovať súťažne.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo mu pomohlo vyhrať nad rakovinou,
- s akými stovkami kilogramov zapísal svetové a osobné rekordy,
- ako vyzerá režim silového trojbojára.
Aj sa vám darilo?
Vo vzpieraní som bol štvornásobný dorastenecký majster Slovenska a v rámci federácie štvrtý najlepší. Neskôr, po revolúcii a rozpade nášho oddielu, som skúsil som kulturistiku, no tam som výsledky nedosiahol. Nebolo to pre mňa. Som pôžitkár a všetky tie obmedzenia stravy a diéty mi nesadli.
Potom prišla rodina a súťaženie išlo bokom. Naďalej som však cvičil a keď som sa konečne rozhodol pre súťaženie, zistili mi onkologické ochorenie.
Aké?
