POLTÁR. Unikátny nález z lokality Kostolisko, kde sa v dávnej minulosti rozprestierala dnes už zaniknutá dedina Dolný Poltár, môžu záujemcovia aj nadšenci histórie od štvrtka 19. decembra obdivovať na prízemí Mestského úradu v Poltári.
Sklenenú vitrínu tam zdobí najstarší kľúč od mesta. Má približne 600 rokov.
Kostolisko ešte nevydalo všetky tajomstvá
Územie, na ktorom počas archeologického výskumu v polovici šesťdesiatych rokov odkryli aj zvyšky opevneného stredovekého kostolíka z druhej polovice 13. storočia, však podľa Poltárčana Milana Vitéza, zanieteného pátrača po nemých svedkoch dávnej minulosti, v budúcnosti určite ešte prekvapí.
Práve k nemu sa dostal spomínaný kľúč po zverejnení výzvy na facebookovej stránke Poltársko na historických fotografiách. Na mieste zaniknutej obce, ktorej súčasťou boli kedysi aj kostol, kostnica a pohrebisko, sa totiž dnes nachádza záhradkárska osada. Ľudia tam počas prác bežne nachádzajú kosti, keramické črepy či klince z rakiev.
„Dostal sa k nám najstarší kľúč od mesta Poltár. Pochádza zo starého Poltára, lokality Kostolisko. Po konzultácii s pracovníkom Pamiatkového úradu Banská Bystrica sme dospeli k záveru, že ide o stredoveký kľúč, ktorý sa na našom území vyskytuje od 12. – 15. storočia.

Podľa pamiatkara Martina Miňa ide v tomto prípade skôr o mladšie datovanie v uvedenom časovom rozsahu. V praxi to znamená, že kľúč je starý približne 600 rokov,“ uviedol Vitéz, ktorý sa zúčastňuje archeologických výskumov nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami. Tiež je externým spolupracovníkom maďarského Dornyay Béla múzea.
Podotkol, že na Kostolisku budú organizované zbery, ktorých sa zúčastnia aj odborníci.
Vzácny artefakt
„Keď mi kľúč na základe našej výzvy priniesol jeden zo záhradkárov, zostal som na chvíľu v nemom úžase. Hneď mi bolo jasné, že nejde o nič novodobé. Uvedomil som si, že ten človek drží v rukách úžasný kus našej histórie. Je pomerne veľký, dlhý takmer 20 centimetrov. S týmto kľúčom otváral bránu na Kostolisku náš predok, starý Poltárčan,“ spomenul Vitéz.
Vysvetlil, že dverová zámka ku kľúču fungovala na princípe výsuvnej závory, vysúvajúcej sa pri otáčaní kľúča. „Fungovala len z jednej strany dvier. Na ich druhej strane, zvnútra objektu, bola pravdepodobne nejaká závora."
Pokračoval, že spôsob výroby kľúča, a aj zvyšky zdobenia na držadle, odhalil röntgenový snímok.„Dali sme ho vyhotoviť ochotnému zverolekárovi Radovanovi Kriekovi z lučeneckej veterinárnej ambulancie Animagus. Podporil našu aktivitu, keďže snímok nám urobil zadarmo."

Vitéz pripomenul, že kľúč nebolo možné umiestniť do poltárskeho múzea, ktoré nie je zaregistrované podľa pamiatkového zákona. Pomocnú ruku napokon podali z Hradného múzea vo Fiľakove.
Kľúč s typickou konštrukciou pre danú dobu, s mechanizmom založeným na listovej pružine a precíznych zárezoch, zvyšujúcich jeho odolnosť voči falšovaniu, zaevidovali.
Kostolisko plné záhad
Milan Vitéz, ktorý je tiež administrátorom spomínanej facebookovej stránky, dal do pozornosti aj niekoľko zážitkov od jej sledujúcich ohľadom Kostoliska.
„K tomu kostolíku sme sa ako chlapci chodili hrávať. Boli tam základy nejakej, akože budovy. Nachádzali sme tam všelijaké kosti aj malé pliešky – asi nejaké staré platidlá tej doby. A čo si pamätám, bol tam zrútený oblý kameň a na ňom boli vyryté nejaké údaje, ale nedalo sa to prečítať,“ píše sa v jednom komentári.
V ďalšom sa spomína kruhová stavba, v ktorej sa nachádzalo čosi ako pec.
„Predstavovali sme si, že v nej naši predkovia tavili sklo. Asi nás ovplyvnila vedľa stojaca skláreň. Ale počuli sme, že na Kostolisku sa vraj našli aj kúsky roztaveného skla. Keď teraz pozerám náčrt Kostoliska, pec to asi nebola ... . Ale pekné spomienky ostali.“