LOM NAD RIMAVICOU. Mimoriadne obľúbené Pastierske hry vianočné už tradične prilákali do jednej z najvyššie položených dedín na Slovensku stovky návštevníkov.
Lomom nad Rimavicou zneli v sobotu 28. 12. vianočné piesne, koledy a vinše, ktoré sú s miestom, z ktorého dovidieť aj na štíty našich veľhôr, neodmysliteľne späté už takmer 230 rokov.
Pripomínajú goralov, ktorí tam kedysi ťažili drevo, potrebné aj pre fungovanie pecí v okolitých sklárňach, založených šľachtickým rodom Forgáčovcov.
Buchnáty od Kubov
„Vianočné hry, ktoré boli predvádzané v období od Štedrého večera do Troch kráľov, tematicky vychádzajú z biblických predlôh, ku ktorých patrili obchôdzky betlehemcov, chodenie s hviezdou, kolískou a hadom. Betlehemská hra je ľudová hra o narodení Ježiška, ktorej základy môžeme hľadať v stredovekom liturgickom divadle,“ informuje na svojej webovej stránke Stredoslovenské osvetové stredisko Banská Bystrica s tým, že hra vznikla z evanjelia sv. Lukáša.
Podľa neho narodenie spasiteľa anjel ako prvým zvestoval pastierom, vďaka čomu čerpá námet z valaského života.
V Lome nad Rimavicou sa predviedli nielen domáci betlehemci. Deti aj dospelí v krojoch a kostýmoch pricestovali tiež z Drábska, Sihly, Čierneho Balogu, Hriňovej, Sušian, osady Snohy, Ďubákova či Valaskej.
Pozornosť pútali najmä Kubovia v kožušinách, ktorí nejednému návštevníkovi uštedrili buchnát či postískanie. Napokon, traduje sa, že koho Kubo symbolicky vybuchnátuje, ten bude zdravý a šťastný.
Dedinu si obľúbili aj filmári
Malebná obec uprostred hôr však okrem bohatého programu návštevníkom ponúkla oveľa viac. Mnohí slnečnú sobotu využili na zážitkové putovanie dedinou, ktorá bola magnetom aj pre filmárov.

V roku 1957 tu natočili film Zemianska česť, o tri roky neskôr to bola Zbojnícka mladosť a Jerguš Lapin. Nasledovali hrané aj dokumentárne filmy Výšiny (1968), Plamene (1972), Smrť chodí po horách (1979), Cukor (1982), Vianočné zvyky v Lome nad Rimavicou (1988), Tak prišli Vianoce, Fašiangy, Pavučiny, Zbojníckym chodníčkom (1993).

V dedine dodnes stojí kováčska vyhňa roku 1932. Spolu so zrubovým domom je zapísaná v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR.