POLTÁR, RIMAVSKÁ SOBOTA, LUČENEC. Štát vytypoval päť lokalít pre uloženie vyhoretého jadrového odpadu. Štyri z nich sa nachádzajú v Banskobystrickom kraji.
Lokality jadrových zariadení a študijno-prieskumné lokality pre umiestnenie hlbinného úložiska v Slovenskej republike sú zobrazené na mape základných geologických štruktúr: 1 – Tríbeč, 2 – Veporské vrchy, 3 – Stolické vrchy, 4 – Rimavská kotlina, 5 – Cerová vrchovina. (zdroj: Národný jadrový fond)Župan Ondrej Lunter tvrdí, že dotknutých 32 obcí v okresoch Lučenec, Rimavská Sobota, Poltár, Brezno a Detva, však štát priamo neoslovil. A to aj napriek tomu, že sa do bytostne týka ich obyvateľov.
Poslanci krajského zastupiteľstva upozorňujú na nezákonný a netransparentný postup. Kritizujú, že verejnosť bola informovaná len formálne, zverejnením Správy o hodnotení na Enviroportáli. Apelujú na príslušné ministerstvá, aby prerokovania zopakovali aj za účastí obcí a verejnosti.
Župan hovorí o babráctve štátu
„Tu nie je reč o pár úradníkoch. Bavíme sa o obrovských a bohatých štátnych firmách, ktoré utrácajú státisíce len na vlastnú prezentáciu. A napriek tomu tam nikomu nenapadlo, že by možno bolo dobré investovať trochu času a peňazí, aby ľuďom v dotknutých lokalitách vysvetlili, o čo ide. A čo bude nasledovať? Zúrivý odpor, informačná vojna, ohadzovanie sa blatom,“ upozorňuje Lunter.
Dodáva, že takáto situácia bráni racionálnej diskusii o možnostiach a výhodách projektu, ktoré by mohli prispieť k rozvoju postihnutých lokalít bez zásadnejšieho negatívneho vplyvu na život v nich.
Na strednom Slovensku kolabujú ambulancie, situáciu zachraňuje župa Čítajte „Takto zas a znovu štát problém nerieši, ale vlastným babráctvom ho znásobuje. Lebo si zas a znovu niekto nespravil domácu úlohu. Výsledkom bude len ďalšia žlč, zlosť a pocit, že štát na ľudí kašle,“ pokračoval predseda BBSK.
Proces za miliardy
Lunter tiež poukázal na závažné nedostatky, ktoré sprevádzajú proces výberu lokality pre hlbinné úložisko jadrového odpadu.
Hlbinné úložisko
• Je jadrové zariadenie pre ukladanie vyhoretého jadrového paliva rádioaktívnych odpadov, ktoré je umiestnené pod zemou (obvykle viac ako niekoľko sto metrov pod povrchom) v stabilnej geologickej formácii, ktorá zabezpečuje dlhodobú izoláciu rádionuklidov od biosféry. Jeho vybudovanie a následná prevádzka trvá niekoľko dekád.
zdroj: Národný jadrový fond
„Podľa aktualizovaných záväzkov Slovenskej republiky sme povinní takéto úložisko mať. Je to jedna z podmienok, aby sa jadrová energia, od ktorej sme závislí, dala považovať za čistú. Ide o zásadný projekt za niekoľko miliárd eur a štátny úrad už spustil prvý proces, na ktorom majú participovať dotknuté samosprávy. Tie však z neho úplne vynechal, niektoré o ňom ani nevedeli,“ vysvetlil.
Pripomenul, že strategický dokument s názvom Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike si objednal Národný jadrový fond.
Finálne vybratú lokalitu, vrátane záložnej, chce mať pritom Slovensko už v roku 2030. Do roku 2038 aj s územným rozhodnutím.
