LUČENEC. Loptu naháňal už ako malý chlapec, no v puberte vymenil kopačky za mikrofón a najlepšie futbalové roky obetoval hudbe.
Tínedžerský vzdor a hnev na spoločnosť ventiloval skrz rapové rýmy.
V kluboch a na festivaloch v Lučenci a okolí sa preslávil ako člen zoskupenia Odraz, neskôr doplnil zostavu Rap z eLCe.
Na zelených ihriskách hájil farby Málinca, Rapoviec, Buzitky, Ružinej či Haliče, v hale kopal za Hamburger, Cometa, Friends, Astra Pedes, KERAM, TSV a Panters.
Životnú dráhu RUDOLFA BECÁNIHO lemujú dve linky – futbalová a rapová. Viac o oboch prezradil v rozhovore.
V rozhovore sa dočítate:
- Či neľutuje, že si dal od futbalu takú dlhú prestávku,
- komu robil predskokana,
- či už zložil skladbu o futbale.
Čo bolo vo vašom živote skôr – futbal alebo rap?
Prvý bol futbal. Otec bol veľký futbalový nadšenec – hráč aj tréner, takže ma k tomuto športu viedol odmalička.
Začali ste doma v Lučenci?
Áno, ako malý chlapec som hrával v prípravke v Lučenci, ale žiacke roky som strávil v okolitých dedinách. Do klubu z okresného mesta som sa vrátil až ako mladší dorastenec. Dlho som však v Lučenci neostal a s futbalom som na dlhší čas skončil.
Prečo?
Na šport som zanevrel. Viac ma začala zaujímať ulica a tínedžerské veci.
Vtedy sa z futbalistu stal raper?
Dá sa tak povedať. Ako chlapec som počúval aj Backstreet Boys a N Sync, asi ako každý, ale najviac ma oslovil rap.
Čím?
Prišlo to samé. Písal som vlastné texty a skúšal rapovať. Na strednej škole si ma všimol spolužiak Erik Štromajer, ktorý vtedy pôsobil v zoskupení Odraz, a zavolal ma do partie. Odvtedy sme fungovali spolu - Kritik, Kiki, Fu100 a ja ako Grco.
Brali ste to seriózne alebo len ako tínedžerskú kratochvíľu?
Bolo to vážne. Síce sme boli len puberťáci, no tvorili sme skladby, natočili niekoľko videoklipov a dokonca sme vydali aj CD album v asi 50-kusovom náklade. V Lučenci sa jedno CD predávalo za zhruba sto korún. O zárobku sa hovoriť nedalo, ale pre nás mladých chlapcov to bola veľká vec.
Väčšia pomoc z prvej ligy aj noví hráči. Farma Ružomberka sa pobije za udržanie súťaže Čítajte Aké to bolo?
Vtedy bola iná doba, nebolo toľko možností ako dnes. Mali sme jeden malý starý mikrofón a nahrávali sme na legendárnu 486-ku.
