Dva týždne sa poriadne nevyspí, je pod neustálym tlakom a zažíva aj život ohrozujúce situácie. Na druhej strane stojí zážitok na celý život, množstvo adrenalínu, radosť z výhier, nové priateľstvá i nespútaná príroda.
ĽUBOMÍR PALČO z Rapoviec pri Lučenci je od roku 2009 stabilnou súčasťou pretekov Dakar.
Na najznámejšej rely súťaži na svete zastával pozíciu mechanika v depe, ostatné štyri ročníky rozráža duny spolu s ďalšími pretekármi ako člen posádky asistenčného kamióna.
Tvrdí, že hoci počas štrnástich pretekárskych dní musí bojovať so stresom aj časom a po súťaži si vždy povie, že už stačilo, adrenalín mu po čase začne chýbať.
Na Dakare zažil momenty improvizácie, kedy musel chýbajúcu súčiastku nahradiť kusom dreva, chvíle nebezpečia pri prevrátených kamiónoch a aj situácie, kedy sa z mechanika musel stať záchranárom.
V rozhovore sa dočítate:
- V akej situácii ohrozenia zdravia sa ocitol tento rok a prečo nocoval v púšti,
- prečo je práca mechanika na rely Dakar vyčerpávajúca najmä psychicky,
- či sa môže akýkoľvek mechanik z bežného autoservisu dostať na Dakar,
- aké skúsenosti má s jazdeckými legendami.
Ako ste sa dostali na Dakar?
Od roku 2007 som pracoval v Anglicku v dielni, ktorá vyrábala pretekárske autá. Firma oslovila niektorých klientov, či nepotrebujú na pretekoch podporu technikov. Všetko klaplo a dohodli sme sa na mesačnej skúške, z ktorej sa napokon stala pravidelná účasť.
Hoci ste neboli začiatočník, nebáli ste sa toľkej zodpovednosti? Predsa len opravovať vozidlo v servisnej hale cez pracovný týždeň a na pretekoch, kde sa hrá o čas, je rozdiel.
Samozrejme, že som sa bál. Chvalabohu, Pali Faško, ktorý mi túto možnosť vybavil, mi držal chrbát a mal som v ňom veľkú podporu. Aj vďaka tomu všetko dopadlo dobre a trvá to až dodnes. Síce si vždy po pretekoch na konci januára poviem, že už stačilo, ale v marci mi ten adrenalín začne chýbať.
Asistenčný kamión posádky Ľubomíra Palča. (zdroj: Archív Ľ. P.)Takže ste nevynechali ani jeden ročník?
Nie, mal som tri prestávky. Jeden rok som uprednostnil Africa Eco Race – preteky, ktoré sú akousi náhradou za pôvodný Dakar, a dva ročníky som vynechal, pretože som si potreboval psychicky oddýchnuť.
Je práca mechanika na Dakare náročná aj psychicky?
Je náročná len po psychickej stránke. Byť mechanikom v depe nie je fyzicky ťažké. Problém je, že prakticky sa dva týždne nevyspíme. Po návrate auta z terénu, čo v lepšom prípade býva okolo piatej poobede a v horšom o polnoci, sa prakticky až do rána venujeme servisu.
Potom si môžeme pospať zhruba 4-6 hodín počas presunu na ďalšiu etapu, no v trmácajúcom a hlučnom aute sa nedá hovoriť o hlbokom a výdatnom spánku.
A takto to ide každý deň. Kým pretekár bojuje s časom a prostredím, mechanici štrnásť dní bojujú s vlastnými silami a možnosťami. Toto sa týka práce mechanika v depe, ktorú som vykonával do roku 2022. Odvtedy som už členom terénnej posádky, čo je ešte vyčerpávajúcejšie.
Čo znamená byť členom terénnej posádky?
Na trati môže pretekárovi v núdzi pomôcť len iný pretekár. Zásah divákov znamená vylúčenie, preto my a aj ďalšie servisné skupiny máme vlastný súťažný kamión.
Musíme zaplatiť štartovné a absolvujeme všetky etapy tak, ako ostatní pretekári. Len s tým rozdielom, že kým oni bojujú o umiestnenie, my zabezpečujeme servisnú pomoc na trati. Naše služby si prenajme konkrétny tím, stajňa alebo výrobca. Tento rok sme dohliadali na bezpečnosť ôsmich áut.
Spomenuli ste, že byť členom posádky asistenčného kamióna je vyčerpávajúcejšie ako byť mechanikom v depe. Prečo?
Pretože kým v depe po večeroch opravujete stroj, cez deň vás vezú na ďalšiu etapu a môžete si aspoň trochu pospať. Na druhej strane v teréne ste celý deň na trati v pozore a pomáhate druhým. Po pretekoch si nemôžete hneď ľahnúť, pretože najprv musíte zabezpečiť servis vlastného vozidla, ktoré dostáva v ťažkom teréne zabrať.
Vystúpil proti totalite aj Ficovej vláde. Nemôžu sa správať ako dobyvatelia, tvrdí Čítajte Ako ste zvládli prechod z depa do terénu?
Na prvom závode v roku 2022 som skoro vôbec nespal. Mali sme veľa práce a veľkú úlohu zohral stres a tlak. V hlave mi neustále vírili otázky, či dokážem zabezpečiť takú pomoc, aby som nepoškodil výkon pretekára, respektíve, či vôbec problém dokážem vyriešiť. Spoliehali sa na mňa desiatky ľudí, jedna moja nepozornosť mohla pre pretekára znamenať koniec.
