LUČENEC/PODREČANY. S Ďusom Šimonom si voskovkami farbil kopačky, trénera vytočil tak, že ho chytil pod krk, na ihrisku sa stretol s tromi generáciami jednej futbalovej rodiny a nahnevaný Jozef Adamec ho vystrašil natoľko, že sa neodvážil vypýtať si podpis.
Futbalovú kariéru môžu PAVLOVI FILČÍKOVI závidieť mnohí.
Lučenčan je jeden z matadorov, ktorí sa za loptou naháňajú aj vo vyššom veku. S futbalom začal ako päťročný a je mu verný aj v súčasnosti, hoci ho onedlho čaká oslava šesťdesiatky.
Napriek tomu zvládne odohrať celých 90 minút, pravidelne beháva a dobrú kondíciu mu závidia aj mladší futbalisti, ktorí s ním počas zápasu nedokážu držať tempo.
Pavol Filčík bol v mladosti futbalový búrlivák, ktorý neznášal nespravodlivosť a v zápasoch a tréningoch odovzdával vždy maximum. Hoci v drese Zvolena hral v 2. Slovenskej národnej lige (SNL) a počas federálnych čias mal blízko k nastúpeniu v 1. SNL, väčšinu futbalového života strávil na trávnikoch okresov Poltár a Lučenec.
Stredný záložník si po 55 rokoch aktívnej kariéry povedal dosť a pred sebou má poslednú polovicu sezóny. Tú strávi v mužstve Podrečian, za ktoré kope vyše jedenásť rokov. Podrečany sú v 7. lige ObFZ Lučenec outsiderom a na jeseň nezískali ani jeden bod.
Bývalí spoluhráči však futbalovému veteránovi prichystali prekvapenie na rozlúčku s kariérou a na jar tak v podrečanskom drese nastúpi bývalý ligista, manažér aktuálne najúspešnejšieho slovenského futsalového klubu, bývalý futsalový reprezentant Slovenska, súčasný futsalový reprezentačný tréner a ďalšie miestne športové legendy, ktoré s ním kedysi hrávali.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo si s Ďusom Šimonom farbili kopačky voskovkami,
- akú podmienku dal funkcionárom pred nástupom na vysokú školu,
- ktorý tréner ho od zlosti chytil pod krk,
- čím jeho aj ostatných vystrašil Jozef Adamec,
- prečo fanúšikovia v Cinobani vypustili pred zápasom na ihrisko sliepky,
- + množstvo archívnych fotografií.
Za sebou máte prvý spoločný zápas so starou partiou, dokonca ste v ňom porazili šiestoligovú Halič 1:0. Ako ste sa cítili?
Bol to vynikajúci pocit a výhra bola bonbónikom. Súper bol húževnatý a nemohli sme s ním hrať otvorenú partiu, ale víťazstvo sa počíta. Celý zápas sme si poctivo odbehali a prekvapili sme viacerých. Duel sledovali aj futbalisti z Lovinobane, fandili nám. Večer som chalanom napísal, že im za ich gesto na sklonku mojej futbalovej kariéry ďakujem.
Kedy ste sa prvýkrát dozvedeli, že sa v Podrečanoch zíde stará partia, aby vám pomohla odlepiť sa od dna tabuľky?
Asi koncom januára. Pôvodne sme nemali hrať žiadne prípravné zápasy, no spoluhráči jeden navrhli, aby ma v šatni prekvapili. Ja som však na poslednú chvíľu musel odcestovať za rodinou do Anglicka, tak mi prekvapenie prezradili dva dni pred odchodom.
Roky boli poslední, teraz sa ich môžu báť. Za dedinský tím si zahrá bývalý ligista či exreprezentant Čítajte Práve som čakal v autoservise, keď mi zavolal Jožko Kamenský a prezradil, že do Podrečian prídu moji bývalí spoluhráči a kamaráti, aby mi pomohli v poslednej sezóne mojej kariéry. Nebudem klamať, rozplakal som sa. Možno je aj dobre, že im nevyšlo plánované prekvapenie, lebo neviem, ako by som to priamo v kabíne zvládol.
Takže táto sezóna je definitívne vaša posledná?
Áno, aj keď niektorí tomu neveria. Futbal hrám od piatich rokov, o pár mesiacov oslávim šesťdesiatku. Skoro 55 rokov prispôsobovania sa futbalu je naozaj veľa.
Prispôsobovania sa futbalu?
S manželkou sme spolu skoro 41 rokov a po celý ten čas sme výlety a aktivity prispôsobovali futbalu. Na dovolenky sme chodili mimo sezóny, rodinné oslavy sa nikdy neplánovali na súťažný deň a sobotné podujatia či svadby sa pre mňa končili o desiatej večer. Tak sme to mali od začiatku nastavené, bola to samozrejmosť.
Okrem toho, vek je síce iba číslo, ale nedá sa úplne oklamať. Keď v nedeľu hráme futbal, tak v sobotu nemôžem robiť namáhavejšie aktivity, aby som sa šetril.
Možno si od svojho režimu neodvyknete ani na futbalovom dôchodku.
Uvidíme. Na futbal úplne nezanevriem, ale návštevy okresných a krajských súťaží ma veľmi nelákajú. Kedysi som chodil na zápasy Lučenca, no keď som tam zhruba pred šiestimi rokmi prišiel a nepoznal žiadneho hráča, tak som prestal.
Teraz ako divák uprednostňujem Niké ligu alebo reprezentačné zápasy. Okrem toho mám dosť pochodenú anglickú Premier League a veľmi rád chodím na zápasy futsalového MIMEL Lučenec.
Po kom ste zdedili lásku k futbalu?
Po otcovi, ktorý kedysi chytal za Poltár a po celý svoj život bol mojím najvernejším fanúšikom. Na každom zápase stál medzi divákmi a chýbal len vtedy, keď bol chorý. Aj po siedmich rokoch ho na rozcvičke očami hľadám, ale márne.
Odmalička som vyrastal s loptou. Keď mi ako chlapcovi dali hračkárske auto, tak som ho po chvíli vymenil za loptu. Dokonca som s ňou aj spával. Bolo preto prirodzené, keď som sa ako malý chlapec začal učiť futbal v lučenskej prípravke.
Kompas fanúšika: Niekde bez zmeny, inde aj viacero legionárov. Bitka o jarné body sa začína Čítajte Ako si na tie časy spomínate?
Bolo to krásne obdobie, lučenský futbal zažíval zlatú éru. Ako žiaci sme chodili na tréningy a zápasy podávať lopty a keď sme prišli do kontaktu s vtedajšími legendami Lukáčom, Varšom, Višňom alebo Véghom, tak sme žiarili šťastím.
Futbalovo som vyrastal s Jožkom Knoškom, Jožkom Princzom či Ďusom Šimonom. Keď nám rodičia v Maďarsku kúpili prvé riadne kopačky, ktoré boli čierno-biele, tak sme si biele pásiky s Ďusom farbili voskovkami po vzore svetových legiend z plagátov v našich izbách.
Z Lučenca som potom odišiel pred nástupom na strednú školu. Ponúkli mi štúdium na drevárskej škole a miesto v dorasteneckom družstve Zvolena, ktoré hralo druhú ligu.
Prijali ste to?
Áno, aj keď sa objavili menšie problémy. Z Lučenca ma nechceli len tak pustiť, ale napokon sa vďaka otcovi dohodli. Tak som sa aj počas stredoškolských štúdií mohol naplno venovať futbalu. Myslím, že viac času som strávil na ihrisku ako v lavici.
Zahrali ste si aj za mužov?
Samozrejme, ale nie 1. Slovenskú národnú ligu, aj keď ma ako dorastenca ostaršili. Muži hrali 1. SNL, keď sa zaviedlo pravidlo, aby mal každý účastník aspoň jedného hráča do 20 rokov. Z dorastu sme sa s áčkom pripravovali dvaja chalani, ale do prvoligového zápasu sme nikdy nezasiahli.
Začiatky v Lučenci. (zdroj: Archív P. Filčíka)Prečo?
Zvolen sa potreboval zachrániť, takže sme nemali šancu vybehnúť na ihrisko ani na jednu minútu. Keď sme potom vypadli, tak som pravidelne nastupoval v 2. SNL. Tam sme hrali vo východnej aj západnej skupine, vďaka čomu sme pochodili celé Slovensko a mal som možnosť spoznať kvalitných a známych futbalistov. Potom prišla na rad vysoká škola a veci sa zmenili.
Skoro tristo ligových štartov stačilo, šiel k hasičom. Profesionálny futbal mi nechýba, tvrdí Čítajte Ako?
V klube chceli, aby som pokračoval vo Zvolene na vysokej škole. V maturitnom ročníku som sa spoznal s budúcou manželkou a plánovali sme spoločné štúdium na rovnakej škole. Prijímacie skúšky však nedopadli podľa našich predstáv.
Mňa, zrejme aj za pričinenia funkcionárov, prijali a manželku, ktorá bola vynikajúca študentka, nie. Funkcionárom som dal podmienku - buď namiesto mňa vezmú na školu ju, alebo odídem zo Zvolena.
Ako to dopadlo?
