REJDOVÁ. „Samé peršie si siadnite, najete se a potem se budemo rečovať,“ víta návštevy. Známych, neznámych, zblízka či ďaleka, všetkých vďačne pohostí a až potom načrie do studnice spomienok. A tá je veruže poriadne bohatá.
No a keď k príbehom z čias, keď po dedinách zneli ľudové piesne nielen vo sviatok, ale i všedný deň, pridá zopár piesní, z ktorých dnes už takmer žiadnu nikto nepozná, ako by sa vrátil čas.
Mária Brdárska-Janoška z Rejdovej je nepochybne jednou z ikon slovenského folklóru. Pred dnes 88-ročnou babičkou strúhali početné davy poklony pred mnohými rokmi, klaňajú sa a tlieskajú jej i dnes. Jej hlas je ozdobou podujatí, folkloristom rozdáva cenné rady.
Mária Brdárska-Janoška počas jedného zo svojich vystúpení. (zdroj: album Márie Brdárskej)A zďaleka nejde o typickú dôchodkyňu, podriemkávajúcu v kresle. Energie má na rozdávanie, hlas stále jasný ako zvon. Dokonca sa podujala na niečo výnimočné. Poklad, ukrytý v dvoch úhľadne popísaných kronikách, si rozhodne nechce nechať len pre seba.
„Vyše pätnásť rokov si zapisujem texty piesní. Mnohé z nich už nikto nepozná. Pamätám si ich z čias, keď som sa ešte ako malé dievčatko tmolila po našej „spodnej kuchyni“, v ktorej sa schádzala rejdovská mládež. Dievčatá priadli, chlapci stružlikali a ich stretnutia vždy sprevádzali piesne,“ spomína známa folkloristka, ktorú zdobí vyše dvesto plakiet a ocenení.
Clivé a veselé tóny jej znejú v ušiach dodnes. Texty si pamätá aj po dlhých rokoch.
„Keď ich zapisujem, na nič nemyslím. Akoby to išlo samé,“ podotkne pani Mária a prehodí ďalší list v poriadne hrubej kronike. Je prameňom pre pripravovanú knihu, ktorá sa zrodí aj vďaka jej priateľstvu s etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou. Práve ona iniciovala prípravu spoločného knižného vydania jedinečnej zbierky, určenej pre všetkých milovníkov ľudovej kultúry.
Keďže ide o finančne náročný projekt, organizujú zbierku prostredníctvom webového portálu donio.sk. Podporiť ho môže každý.
Mária Brdárska-Janoška spísala stovky piesní. Mnohé ľudia nepoznajú. (zdroj: Marcela Ballová)Pôvodne malo byť v knihe zapísaných 500 piesní, avšak folkloristka s obdivuhodným hlasom, ktorá sa ešte aj dnes môže bez prípravy postaviť na javisko, hovorí, že ich bude viac.
„Piesne budú obohatené o notové transkripcie spevu a prepisy nárečových textov,“ píše sa na spomínanej stránke.
Pani Mária k nim pridá komentáre, nebudú chýbať fotografie, pričom niektoré sú od známeho Karla Plicku. Ten objektív svojho fotoaparátu neraz zameral na dievča z gemerskej dedinky so zlatom v hrdle či jej starú mamu.
Kniha bude obsahovať aj QR kód, prostredníctvom ktorého budú zvukové nahrávky spevu sprístupnené online. Autorský tím pripravuje aj odbornú muzikologickú štúdiu o piesňovom repertoári. Súčasťou diela bude hudobno – štýlová charakteristika interpretácie pani Márie, vrátane analýzy viachlasného spevu (nahrávky s dcérami). Nepochybne zaujímavou bude aj kapitola o rejdovskom nárečí.
Mária Brdárska-Janoška s manželom v roku 1970. (zdroj: album Márie Brdárskej)„A ponyže mlyna, jest husta vierbina. Prechody se švarňe ďouča s čiernyma očima. Tria mladenci švarňe pozerali za ňou, v jednu malu hodynečku spravily ju paňou ...,“ zanôti folkloristka telom i dušou a po chvíli zablúdili v spomienkach do čias, keď v ich dome spievala celá rodina. Od pracovitých starkých, rodičov Márie Štefánikovej a Ondreja Urbana Jánošíka, až po deti.
Medzi nimi je aj malá Marienka, ktorej otec spravil nad humnom hojdačku a nebolo pre ňu milšej zábavky, ako sa hojdať a spievať, až sa jej hlas rozliehal po celom chotári. Tá Marienka, ktorá už ako 11-ročná spievala profesorovi Plickovia a v šestnástich patrila vo svojej rodnej dedinke medzi zakladateľov folklórneho súboru Hôra.
Mária Brdárska Janoška ako 15-ročná. (zdroj: album Márie Brdárskej)Už vtedy bolo jasné, že sudičky jej predurčili veľkú umeleckú kariéru. Nielenže spievala, ale zhostila sa aj úlohy choreografičky. Vystupovala so súbormi aj sólo, roztlieskala tisíce divákov na našich najväčších folklórnych festivaloch.
„A veruže pri niektorých pesničkách nezostalo ani jedno oko suché,“ spomenie vitálna babička, ktorá ešte aj po osemdesiatke bola jednou z konferencierok na galaprograme vo Východnej.
Známu nositeľku ľudových tradícií si mnohí pamätajú aj z televíznej folklórnej šou Zem spieva. A určite na ňu nezabudnú ani vďaka ďalšej zaujímavosti, ktorú po knihe Volaju me Spievarko pripravuje.
Mária Brdárska-Janoška spisuje aj dávne príbehy a udalosti v Rejdovej, vrátane mien a prímení tamojších obyvateľov, porekadlá či nárečie. (zdroj: Marcela Ballová)Do ďalšej, poriadne hrubej kroniky, totiž zapisuje príbehy, ktoré sa kedysi odohrali v Rejdovej. Dokonca aj menoslov niekdajších obyvateľov, vrátane ich prímen, rôznych porekadiel aj nárečia. Veď kto by už dnes uhádol, že strapaté vlasy voľakedy v Rejdovej nazývali kocmochami, chorľavý človek bol chimradny, deťom sa rozprávali pripovjetky a zlej žene sa hovorilo necuda.
Pri pohľade do kroník treba uznať, že pani Mária alebo Marin, ako ju v Rejdovej voľakedy volali, je skutočný fenomén. Jej život je ako príbeh z veľkej knihy o človeku, na ktorého sa vďaka jeho zlatu v hrdle nikdy nezabudne.
Mária Brdárska-Janoška vo svojej pracovni. (zdroj: Marcela Ballová)
