VEĽKÝ KRTÍŠ. Prvú prevádzku s kebabom otvoril so svojím bratom Róbertom pred trinástimi rokmi vo Veľkom Krtíši. V tom čase mal len 21 rokov a navyše je nepočujúci. Zamestnal ľudí s rovnakým hendikepom, postupne pribudli aj pracovníci z marginalizovanej skupiny.
Napriek neľahkým začiatkom v regióne s vysokou nezamestnanosťou, do ktorého sa investori nehrnú, svoje rozhodnutie nikdy neoľutoval. O tom, že bolo správne, ho denne presviedčajú spokojní zamestnanci aj pribúdajúce ocenenia.
Časy, keď si PAVEL ŠARINA, spoluzakladateľ siete Deaf Kebab (hluchý kebab), už počas stredoškolských štúdií šetril na rozbeh vlastného podnikania, sú dávno preč.
Z Deaf Kebabu je úspešný sociálny podnik Deaf Group, ktorý si na trhu získal meno spoľahlivého partnera. Nedávno získal prestížne ocenenie Roma Spirit, konkrétne v kategórii Spoločnosť a zamestnávateľ. Jeho vitrínu však zdobí aj cena Dobrý podnikateľ roka či Zamestnávateľ bez predsudkov.
V rozhovore pre MY noviny sa Pavel Šarina netají, že plánuje rozšíriť aktivity, zamerané na integráciu ďalších zdravotne postihnutých a sociálne znevýhodnených ľudí. Tiež chce pokračovať v budovaní prostredia, ktoré im umožňuje rásť. Prezradil aj novinky.
V chudobnom regióne ste pred rokmi stál pri rozbehu zaujímavého podnikania, ktoré dalo príležitosť mnohým nepočujúcim. Oľutovali ste niekedy svoje rozhodnutie?
Začiatky som nikdy neoľutoval, pretože som vedel, že chcem spájať svet zdravých a zdravotne postihnutých.
Deaf Kebab bol pilotný projekt. Bol úspešný, dobre sa rozbehol a dostal do povedomia ľudí. Ak by som sa mal dnes opäť rozhodovať, tak určite by som do toho znovu šiel, avšak po rokoch praxe môžem povedať, že by som to riadil inak, a možnože aj zlepšil.
Na začiatku ste zamestnávali hŕstku ľudí. Koľkým dávate prácu dnes?
Aktuálne je ich podstatne viac, okolo stovky. Postupne sme sa rozrastali a našli spôsob, ako zabezpečiť stabilitu a prácu pre ľudí v našom regióne.
(zdroj: z albumu Pavla Šarinu)Keď hovoríme o regióne, tak v našej krajine patrí k ekonomicky slabším. Celkovo sa na juh Banskobystrického kraja investori nehrnú, okresy sa boria s vysokou nezamestnanosťou. Podnikať tu zrejme nie je jednoduché.
Podnikanie v týchto regiónoch prináša svoje výzvy. Nezamestnanosť je síce vysoká, no paradoxne, nie vždy je jednoduché nájsť vhodných ľudí na konkrétne pozície.
Súhlasím, s týmto problémom sa stretávajú viacerí podnikatelia v hladovej doline, otvorene o ňom hovoria na burzách práce. Čo je podľa vás za tým?
Je to spôsobené kombináciou faktorov. Niektorí ľudia nemajú dostatočné zručnosti, iní zase motiváciu, prípadne záujem o prácu, ktorá je dostupná. O to je tu podnikanie náročnejšie.
Pre nás to znamená, že musíme často investovať do školení a rozvoja našich zamestnancov. Takisto im poskytovať ubytovanie alebo príspevky na cestovanie.
Aktuálna situácia na Slovensku podnikateľom príliš nepraje. Zdražovanie, rôzne konsolidačné opatrenia. Mnohí to po koronavírusovej pandémii vnímajú ako ďalšiu ranu, ktorá ich môže položiť na kolená. Pociťujete to tak aj vy? Museli ste napríklad zdražovať?
Určite áno, zhoršujúca sa ekonomická situácia má vplyv aj na nás. Zvýšenie cien surovín a energií nás donútilo upraviť niektoré naše ceny.
No pristupujeme k tomu rozumne, tak, aby sme nestratili zákazníkov a zároveň si udržali podnikateľskú stabilitu.
Z Deaf Group smeruje jedlo aj do vojenského výcvikového centra v Lešti. (zdroj: z albumu Pavla Šarinu)Zdá sa, že vaša spoločnosť je na trhu už stabilným hráčom, s ktorým sa dá počítať aj pri náročnejších spoluprácach. Mám na mysli dodávky do vojenského výcvikového centra v Lešti, kde pôsobia vojaci z rôznych krajín, zastrešených NATO.
Túto spoluprácu sme nadviazali vďaka našim dlhoročným skúsenostiam a profesionalite. Samozrejme, vyhrali sme verejnú súťaž. Som skutočne veľmi hrdý na našich kolegov, ktorí každý deň pripravujú celodennú stravu pre vyše tisíc vojakov na spomínanej vojenskej základni.
Na tomto projekte pôsobíme v rámci združenia Gastro Lešť, do ktorého okrem nás patrí aj banskobystrická spoločnosť Mascott.
Realizovať objemné dodávky musí byť náročné. Čo všetko od vás putuje na Lešť?
