RIMAVSKÁ SOBOTA. V roku 2018 ju prekvapivo nenominovali na majstrovstvá sveta, o tri roky neskôr nedostala možnosť zabojovať o miestenku na olympijské hry. Športová kariéra karatistky DOROTY BALCIAROVEJ tým utŕžila poslednú ranu.
Úspešná rodáčka z Rimavskej Soboty zbierala úspechy doma aj za hranicami a korunou v živote profesionálnej športovkyne mala byť olympiáda v Tokiu.
Nečakané rozhodnutia však spôsobili, že sa do reprezentácie nedostala a rozhodla sa so súťažným karate rozlúčiť.
Pred jeden a pol rokom odišla do Spojených arabských emirátov, kde začala nový život ako trénerka a nutričná terapeutka. Tvrdí, že život v krajine luxusu a peňazí nie je jednoduchý a v kontraste proti značkovým autám a drahým šperkom stojí veľká chudoba a rýchly život.
Napriek tomu však svoje rozhodnutie neľutuje a je pripravená popasovať sa s ďalšou životnou výzvou.
Kariéru ste ukončili pred vyše tromi rokmi. Nechýba vám súťažné karate?
Úprimne, túto kapitolu som ešte poriadne neuzavrela. Ukončenie kariéry bol veľmi traumatizujúci zážitok a hoci som prestala súťažiť, oficiálny koniec som stále neohlásila.
Naposledy som štartovala na jeseň roku 2021. Posledný turnaj som prehrala schválne, aby ma už nenominovali na ďalšie majstrovstvá sveta a aby som mohla skončiť so súťažením.
Prečo ste sa tak rozhodli?
Chcela som Slovenskému zväzu karate aj všetkým zainteresovaným dať dôvod, aby ma z ďalšieho účinkovania vynechali. Nevládala som ďalej sama.
Malo to súvis s tým, že vás nenominovali na olympiádu do Tokia?
Malo. Pripravovala som sa na to dovedna šesť rokov a aj preto som vstúpila do armády, kde mi poskytli profesionálne podmienky.
V roku 2021 som získala titul majsterky Slovenska, ale napriek všetkému ma na kvalifikačný olympijský turnaj nenominovali. Bola to čierna bodka za celým frustrujúcim obdobím.
Tri roky predtým som na majstrovstvách Európy získala bronz, ale neumožnili mi štartovať na majstrovstvách sveta. Vo svetovom rebríčku som sa z 25. miesta posunula o asi 40 priečok nižšie.
A hoci už na začiatku olympijskej prípravy som stratila veľa bodov, nasledujúce tri roky som naplno bojovala o nomináciu. Bezúspešne.
DOROTA BALCIAROVÁ
- Narodila sa v Rimavskej Sobote. Zápasila za Uraken Rimavská Sobota, KK Nové Zámky, Tekdan Bratislava, Dukla Banská Bystrica, KK Farmex Nitra. Na konte má plejádu medailových úspechov z domácich aj medzinárodných turnajov. K tým najcennejším patria tri zlaté z majstrovstiev Európy, striebro z majstrovstiev sveta aj Európy či dva svetové a tri európske bronzy.
Verili ste, že máte na olympiádu?
Verila. Všetky predispozície nasvedčovali, že v kvalifikačnom turnaji získam medailu a lístok na hry v Tokiu. Slovenský zväz však počas kvalifikácie menil podmienky a blokoval mi tým cestu.
Snažili ste sa dopátrať k odpovedi, prečo sa tak stalo?
Vraj nemám dostatočnú výkonnosť a som tučná. Nikdy som nebola obézna, len mám viac svalovej hmoty. Neustále sa na mne snažili nájsť chyby a ukázať, že na olympiádu nemám.
Na kvalifikačný turnaj napokon nominovali karatistku, ktorú som prekonala vo výkonnostných testoch, v rebríčku som bola vyššie a porazila som ju aj v priamom súboji na majstrovstvách Slovenska. Robila som maximum, ale stále sa objavili nové prekážky.
Mimovládky suplujú štát, chýbajú dáta. Autistov podporili stovky ľudí Čítajte Keďže som bola pod záštitou ministerstva obrany a Dukly Banská Bystrica, tak sa do situácie zapojil aj vtedajší minister obrany. Ten však tiež nedokázal výsledok zmeniť alebo ovplyvniť, pretože zákon o športe hral v prospech zväzu. Na tom, rovnako ako ja, vyhorelo mnoho športovcov.
Ako ste sa cítili?
Zničilo ma to, veľa som preplakala. Olympiádu som nedokázala pozerať ani v televízore. Taký je smutný príbeh môjho zlomeného športového srdca.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa rozhodla reprezentovať Azerbajdžan a na čom spolupráca stroskotala,
- prečo odišla žiť do Dubaja a čím sa živí,
- ako tam vníma kontrast medzi bohatstvom a veľkou chudobou,
- či jej chýba domovina a vďaka čomu sú podľa nej Slováci bohatí.
Ako sa na situáciu pozeráte dnes?
Neviem, či sa s tým niekedy vyrovnám. Snažila som sa odstrihnúť od života karatistky, hoci od svojich štyroch rokov som iný život prakticky nepoznala. Odišla som z obranných zložiek a chcela som sa venovať trénerstvu, ktoré som vyštudovala.
