GEMERSKÝ JABLONEC. Znie to priam neuveriteľne, no niekoľkoročná drahokamová žatva lovca pokladov z juhu stredného Slovenska sa stále neskončila.
Nádherné modré zafíry nachádza prevažne v jednej lokalite nad gemerskou dedinou. On aj odborníci hovoria o výnimočnom mieste. Napokon, mnohí z nich také veľké zafíry v bazalte, aké našiel Ladislav Oravec z Fiľakova, ešte nevideli. A on k nim stále pridáva ďalšie.
Našiel ich už desiatky a aj tento rok k nim pridal ďalšie cenné kúsky.
„Nie som jediný, kto tu našiel zafíry. Pár ľudí už odtiaľto odišlo s drahokamami a nachádzajú ďalšie. No čo sa týka ich veľkosti, tak zatiaľ ma nikto neprekonal. V podstate prekonávam vlastné rekordy,“ povedal s úsmevom amatérsky mineralóg a archeológ.
Teší ho, že jeho nálezy vzbudili pozornosť aj v zahraničí, dokonca aj na iných kontinentoch. Aj vďaka nim sa o našej krajine a malej dedine na juhu stredného Slovenska hovorí v rôznych kútoch sveta.
Odborníci z Maďarska žasli
Najnovšie ho navštívili odborníci z Maďarska. Chceli na vlastné oči vidieť horu plnú drahokamov.
„Vraj už o mojich zafíroch veľa počuli a čítali, až sa im veriť nechcelo, že to skutočne môže byť pravda. Prišli a presvedčili sa. Teraz plánujú vydať publikáciu, venovanú spomínanému výnimočnému nálezisku aj zafírom, z ktorých boli doslova uveličení,“ pokračoval Oravec.
Cestu do Gemerského Jablonca meral známy maďarský archeológ Sánta Gábor aj Dávid Szabó, maďarský mineralóg, pôsobiaci v Ústave geochémie, mineralógie a nerastných zdrojov Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity.

„Doktor Gábor registroval moje nálezy, no chcel ich, aj oblasť, z ktorej pochádzajú, vidieť na vlastné oči. Takže sme sa vydali na moje obľúbené miesto a bol uchvátený. Rovnako to bolo aj v prípade spomínaného odborníka na minerály. Samozrejme, našli sme aj ďalšie zafíry,“ spomenul Oravec, ktorý sa na sklonku minulého roka tešil z pozoruhodného nálezu, za ktorý vďačí, ako s humorom dodáva, vianočnému darčeku.
Darčekom poklepal po čadiči a našiel drahokam
„“Ježiško“ mi priniesol kladivko aj sekáčiky na minerály. V tom čase bol doma aj môj kamarát Štefan Farsang, rodák z Rimavskej Soboty, ktorý po štúdiách na prestížnej Cambridgeskej univerzite pôsobí na Ženevskej univerzite. Zaoberá sa tam aj výskumnou činnosťou a poprosil ma, či by som ho nezobral na miesta nad Gemerským Jabloncom, na ktorých ešte nebol. Nemusel ma dlho presviedčať,“ spomína dnes už tiež na Slovensku aj v zahraničí známy rodák zo Šuríc.
A z kopcov sa nevracali naprázdno. Testovanie vianočného darčeka prinieslo ďalší nález. Laci, ako ho známi volajú, poklepkal po bazalte a našiel ďalšieho modrého krásavca.

Na margo zafírov v bazalte, nachádzajúcich sa v opustenom lome nad spomínanou dedinou, sa pre MY Novohrad vyjadril Štefan Farsang aj v júli 2020, kedy sme sa spolu s ním na toto miesto vydali.

„Bazalt, v ktorom sa tu zafíry nachádzajú, je najviac 5 miliónov rokov starý. Kedysi
Lom plný drahokamov
• Zafír, vyskytujúci sa v bazalte v Kostnej doline a lokalite na pomedzí Hajnáčky a Gemerského Jablonca, bol po prvýkrát zdokumentovaný v roku 1899 mineralógom a geológom Júliusom Szádeczkym. Po sto rokoch bol zafír, síce len vyvetraný v sedimentoch, opäť nájdený. O jeho publicitu sa postaral profesor mineralógie na Univerzite Komenského v Bratislave Pavel Uher.
• Spomínaná oblasť je aktuálne najvýznamnejším náleziskom tohto drahokamu v celých Karpatoch. Spolu s opálom z Dubníka sú jedinými slovenskými drahokamami.
bol magmou, ktorá kryštály zafírov vyniesla na zemský povrch z hĺbky niekoľkých kilometrov. Výskum minerálov v bazalte nám povie viac o geologickej histórii Karpatského regiónu.“
Dodal, že v lome sa nachádzajú aj kryštály ďalších minerálov, ktoré sa v bazalte bežne nevyskytujú, napríklad zirkónu, anortoklasu alebo kremeňa. „Vďaka tejto nezvyčajnej mineralógii je tunajší bazalt prinajmenšom európskym unikátom.“
Zaujímavosťou je aj fakt, že väčšina obrubníkov pri cestách, križujúcich metropoly niekdajšieho Rakúsko – Uhorska, konkrétne Budapešť, Viedeň či Bratislavu, je práve z bazaltu z novohradských lomov. Je preto veľmi pravdepodobné, že mnohé drahokamy ležia ľuďom rovno pri nohách.
O tom, čo ukrýva starý lom, vedia aj v Bratislave
Nálezy z čadičového lomu a jeho okolia mimoriadne zaujali aj odborníkov z Univerzity Komenského v Bratislave. Profesor Pavel Uher sa pre MY Novohrad ešte v apríli 2018 vyjadril, že ide o významnú európsku lokalitu nielen z hľadiska mineralógie, ale aj paleontológie.

„Veď už v polovici 19. storočia tu boli vykopané kosti tapírov a chobotnatcov. Časť z nich dodnes obdivujú v múzeách vo Viedni, Budapešti či Prahe,“ uviedol s tým, že v roku 1997, práve počas paleontologického výskumu, prišiel za ním kolega Martin Sabol. „Paľo, pozri aký modrý minerál som našiel,“ podotkol.
Odvtedy je aj Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina objektom jeho záujmu, ktorý nálezy Ladislava Oravca ešte viac umocnili.
Význam lokality z pohľadu odborníkov na minerály viackrát potvrdil aj Daniel Ozdín z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, Katedry mineralógie a petrológie. Oravec s ním dlhodobo spolupracuje, posielam mu vzorky svojich nálezov.

„V septembri plánujeme vydať, zatiaľ v limitovanom množstve, knihu o zafíroch z Gemerského Jablonca,“ prezradil Oravec, ktorý chce ešte viac zviditeľniť lokalitu, z ktorej vzorky zafírov putovali aj do Ruska či Japonska.
A že bude o čom písať svedčia jeho rekordné nálezy. Doposiaľ najväčší zafír v bazalte, aký bol na Slovensku nájdený, našiel vlani v júli na dažďom vymytej lesnej ceste. Pre jeho tvar a farbu ho nazval Slzou oceánu. Meria takmer dva centimetre.

Ešte predtým stihli jeho nálezy rozpútať na Gemeri aj v Novohrade zafírovú horúčku, keďže o veľký rozruch sa postaral už v roku 2016. Vtedy našiel Kráľa. Tak totiž pomenoval drahokam veľký 1,43 cm. O štyri roky šokoval ďalším 1,6-centimetrovým zafírom.
Na sklonku minulého roka hovoril, že Slza oceánu skompletizovala jeho rekordný trojlístok. Avšak tento rok sa už teší z unikátneho štvorlístka a verí, že ten najpozoruhodnejší kúsok na neho v starom lome ešte len čaká. „A bude to pecka,“ zakončil s humorom.
