LUČENEC. Najhoršie sú prípady samovraždy alebo autonehody, po ktorých treba zrekonštruovať polovicu tváre. Aj toto zaznelo na netradičnom špecializovanom školení v Lučenci.
Zamestnanci slovenských a českých pohrebných služieb sa na ňom učili takzvanú posmrtnú kozmetiku.
Aktivitu zorganizovala Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS) s lučenskou pohrebnou službou Archa. Podpredseda SAPaKS a majiteľ Archy Michal Katreniak ozrejmil, že v tejto oblasti sa slovenské pohrebníctva majú čo učiť.
A vy ste gdo? Spisovateľka sa bizarné kroky Ficovej vlády rozhodla zaznamenať knižne Čítajte „Podobný kurz sa u nás naposledy zorganizoval asi pred desiatimi rokmi. Vznikla tak medzera, ktorú sme sa špecializovaným školením rozhodli aspoň sčasti zaceliť. Viaceré pohrebné služby ponúkajú základné kozmetické úpravy zosnulých, ale nie je veľa takých, ktoré vedia opraviť poškodenú tvár,“ povedal Katreniak.
Zosnulých líčili bežným mejkapom
Kurz v Lučenci absolvovalo zhruba 40 zamestnancov českých a slovenských pohrebníctiev, ktorí sa učili opraviť tvárové defekty po smrteľných nehodách či samovraždách.
Špecializované školenie viedol Poliak Adam Ragiel, ktorý v strednej Európe patrí k priekopníkom a expertom v oblasti posmrtnej kozmetiky. Prvé skúsenosti začal zbierať už v roku 1999 ako bežný zamestnanec pohrebníctva.
„Veľmi ma trápil nárek pozostalých pri pohľade na zúbožené telá blízkych. Žiaľ, vtedy sme nemali veľa možností na vzdelávanie sa. Chýbali knihy a ani na internete sa ešte nedalo nájsť toľko informácií,“ ozrejmil.
„Preto som vycestoval do zahraničia, hlavne do Veľkej Británie a Francúzska, kde som sa naučil detaily posmrtnej kozmetiky aj balzamovania. V zahraničí už vtedy používali špecializované produkty, kým u nás zosnulých líčili bežným mejkapom,“ opísal Ragiel, ktorý dnes dlhoročné skúsenosti odovzdáva prostredníctvom vlastnej školy po celej Európe.
Osemhodinová rekonštrukcia tváre
Podpredseda SAPaKS zdôraznil, že zdokonaľovanie zamestnancov v tejto a podobných oblastiach je prioritou asociácie. Pozostalí sa aj vďaka tomu môžu v pokoji rozlúčiť so svojimi blízkymi.
„Pohľad na zosnulého v rakve ostane asi každému vrytý do konca života. Je veľký rozdiel, či sa pri poslednej rozlúčke pozerajú na zúbožené telo alebo nadobudnú pocit, že blízky len pokojne spí. Preto je dôležité, aby tvár po autonehode, páde alebo samovražde vyzerala čo najprirodzenejšie.“
Učili sa na figurínach. (zdroj: Jozef Mikuš)V pohrebnej službe Archa sa posmrtnej kozmetike venujú traja zamestnanci, no najnáročnejšie prípady rieši majiteľ Michal Katreniak. Ten špecializované školenie absolvoval už pred desiatimi rokmi. Doteraz pracoval s obeťami autonehôd i samovrážd, ktorým chýbali časti tváre.
Kým ľahké prípady zaberú niekoľko desiatok minút, úprava značne poškodenej tváre si vyžaduje aj osem hodín sústredenej práce s voskom, silikónom, špeciálnym mejkapom a rozličnými pastami. Fotografie zosnulého urobené počas života sú nutnosťou.
„Našťastie, doposiaľ sme zo strany pozostalých mali len dobré reakcie, a to je to najdôležitejšie,“ vyzdvihol Katreniak.
Nočné mory nemáva
Práca s deformovanými telami nie je pre každého, treba pevné nervy, trpezlivosť a dobrú psychiku. Najdôležitejšie je odosobniť sa a myslieť na žijúcich príbuzných.
„Beriem to ako povinnosť. Psychohygienu potrebujem skôr po dlhých rozhovoroch s utrápenými pozostalými. K našej práci patrí aj byť oporou a vypočuť si blízkych v najťažšej chvíli ich života. Po všetkých tých slovách smútku je však nutné nechať psychiku oddýchnuť,“ poznamenal Katreniak.
Fungujú len štvrtý rok, čakajú ich druhé majstrovstvá sveta. Mladý klub chce byť liahňou talentov Čítajte Expertovi na posmrtnú kozmetiku Adamovi Ragielovi zase pomáhajú myšlienky na pozostalých. „Vždy myslím na rodiny zosnulých. Chcem, aby sa s blízkym mohli rozlúčiť v pokoji. Hlavne, aby pri pohľade na jeho tvár mysleli na spoločne prežité chvíle a nie na moment smrti,“ povedal.
Hoci sa práci so zomrelými venuje desiatky rokov, aj v súčasnosti mu niektoré prípady dajú zabrať.
„Najhoršie je, keď mám na stole dieťa. Pri dospelých a starších berieme smrť ako prirodzenú súčasť, no pri deťoch to vždy zabolí. Musím sa však odosobniť a brať to ako prácu. Doteraz som sa stretol s rôznymi prípadmi, vrátane tých najhorších, kedy zosnulému chýbala polovica tváre. Našťastie, nočnú moru som nemal ani raz,“ uzavrel Ragiel.
