Na škole si zažila krutú šikanu, v niektorých momentoch zvažovala, či má zmysel ďalej žiť. S pomocou rodičov sa však dostala z najhoršieho a nádej uvidela v športe, ktorý ju naučil sebaláske, úcte a vďaka nemu našla podporujúci a priateľský kolektív.
Ako tínedžerka sa začala venovať bojovým športom, z amatérky sa rýchlo stala profesionálka.
Rok po začatí profesionálnej kariéry získala tituly majsterky Európy aj sveta, o ďalší rok neskôr podpísala zmluvu s Oktagonom, najprestížnejšou MMA (zmiešané bojové športy – pozn. red.) organizáciou na česko-slovenskej profesionálnej scéne.
VERONIKA SMOLKOVÁ dnes patrí k najväčším talentom slovenského MMA a pred sebou má svetlú budúcnosť. Dvadsaťdvaročná rodáčka z Revúcej v službách banskobystrického Dracula Gymu tvrdí, že sa narodila pre bojové športy a chce byť najlepšia.
Viac o svojich začiatkoch, úskaliach, radostiach aj plánoch do budúcnosti prezradila v rozhovore.
MMA môžu niektorí vnímať skôr ako mužský šport. Ako sa žena dostane do sveta zmiešaných bojových športov?
Náhodou. Vôbec som k nim nemala vzťah, až kým ma otec nevzal na jeden galavečer v Revúcej. O bojových športoch som si nemyslela nič dobré, zdali sa mi veľmi agresívne.
Vtedy som bola prváčka na banskobystrickom gymnáziu, taká princeznička. Ani raz som si nepomyslela, že budem niekedy zápasníčka, no počas galavečera som si uvedomila, že som mala skreslenú mienku. Zápasníci neboli voči sebe agresívni, ale bojovali technicky a po zápase sa objali a vzdali si rešpekt. Veľmi ma to oslovilo.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako ju šikana dostala na psychické dno a ako sa s ňou vysporiadala,
- čo by odkázala šikanovaným aj šikanujúcim,
- ako za noc musela schudnúť päť kilogramov,
- prečo ju niektoré ženy posielali do kuchyne,
- či sa vďaka bojovým športom nebojí sama kráčať nočnými ulicami.
Dali ste si ešte nejaký čas alebo ste hneď začali trénovať?
Hneď som sa do toho pustila. Na športovom gymnáziu som sa venovala hlavne gymnastike, ale zistila som, že tam pôsobí aj Dracula Gym. Zavolala som manažérovi a prosila ho, aby ma vzali, aj keď nemám žiadne skúsenosti. Sľúbila som, že sa všetko rýchlo naučím. Chvalabohu, dali mi šancu.

Mali ste na bojové športy základy?
Odmalička som bola v pohybe – futbal, hádzaná, plávanie, fitnes či pretláčanie rukou. Športovala som veľa a rada, ale vždy len v rámci hobby. Až pri bojových športoch som prvýkrát pocítila, že sa im chcem venovať naplno.
Prečo?
Som trochu blázon a mám rada adrenalín aj to napätie v ringu, respektíve v klietke. Nie som agresívna, ale počas zápasu a tréningu rada rozdávam aj prijímam údery. Milujem posúvať svoje limity a užívam si aj tú obrovskú zodpovednosť. Tento šport ma doslova zachránil.
V akom zmysle?
Ako tínedžerka som si prešla veľmi silnou šikanou. Najprv som chodila na strednú školu do Bratislavy, kde som nemala šťastie na kolektív. Spolužiaci mi do nápojov dávali preháňadlá, vysmievali sa z môjho vzhľadu.
Nechápala som, ako môžu byť deti také kruté. V niektorých momentoch som bola na takom psychickom dne, že som stála pri koľajniciach a chcela so všetkým skončiť.
Rozhodla som sa zveriť rodičom, ktorí ma zachránili. Odhlásili ma z bratislavskej školy, pol rok som strávila doma a potom som nastúpila na banskobystrické športové gymnázium. Tam sa už začala moja nová kapitola.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí si tiež prechádzajú šikanou?
Aby si to nenechali pre seba a nech sa zveria blízkym. Aj keď nemajú dobrý vzťah s rodičmi alebo nemajú priateľov, existuje viacero organizácií, vrátane online poradní, ktoré poskytnú odbornú pomoc.