LÁTKY. Ľudia z Látok, podpolianskej dediny, ktorej jednu z osád plánujú zatopiť, už tri mesiace volajú po transparentnosti a faktoch. O tom, že domy, chalupy aj družstvo na Čechánkach má zaliať voda, sa totiž dozvedeli začiatkom roka zo sociálnych sietí.
Ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi vyčítali snahu zámer utajiť a dotknutú verejnosť vylúčiť z procesu.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter zdôrazňoval, že v normálnom svete by bola vysvetľovacia kampaň tým úplne prvým, čo by zodpovedný politik urobil.
Po vlne kritiky, petícií a pripomienok nasledovalo obdobie čakania, až prišlo ďalšie nepríjemné prekvapenie. Vodohospodári sa rozhodli vyraziť medzi ľudí a vysvetľovať. Avšak ani tentokrát to nešlo hladko. Dokonca to v utorok 29. apríla zaváňalo protestom.
Počas prvého kola vysvetľovacej kampane na Látkach k plánovanej výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec - Látky. (zdroj: Marcela Ballová)„Toto je prvá informačná kampaň, ktorá sa však mala odohrať bez nás. Akonáhle sme sa dozvedeli, že ju vodohospodári spúšťajú, očakávali sme, že budeme prizvaní. Veď máme občianskej združenie, zastrešujúce do sto priamo dotknutých ľudí. Avšak zo štátneho podniku Vodohospodárska výstavba nám prišla odpoveď, že pre nás budú určené iné stretnutia. Vraj toto malo byť len pre ľudí, ktorí majú trvalý pobyt na Látkach, prípadne vlastnia v dotknutej oblasti nehnuteľnosť,“ uviedol Tomáš Endrődy, predseda OZ Združenie Čechánky.
Spresnil, že zo združenia prišla pozvánka necelej desiatke ľudí. „Tri mesiace čakáme na odbornú diskusiu a príležitosť na vecnú a konštruktívnu argumentáciu. Nemali sme v pláne to medializovať, ani organizovať protesty. Po februárových obecných zastupiteľstvách sme diskutovali s odborníkmi, keďže sme chceli mať relevantné informácie, aby sme vedeli argumentovať. Ani oni nás napokon nepozvú,“ dodal Endrődy s tým, že kompetentní opäť pokračujú v netransparentnosti.
Podotkol, že približne hodinu pred spustením kampane sa dozvedel, že do sály Kultúrneho domu v Látkach napokon pustia všetkých.
Na Látka 29. 4. 2025. (zdroj: Marcela Ballová)„Takto to má fungovať v demokratickom štáte, že my musíme najprv zorganizovať protest, zavolať média, aby nás napokon prizvali na diskusiu o závažnej téme, ktorá sa nás bytostne dotýka?,“ pýtal sa rozhorčený predseda spomínaného OZ.
Neinformovali ani župu
Predstavitelia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) sa tiež o stretnutí ohľadom štátneho megaprojektu na vrchoch dozvedeli z videa mladých farmárov, zverejneného na Instagrame. A to aj napriek tomu, že jeho realizácia je podmienená zmenou územného plánu obcí aj župy.
„Stretnutie je uzavreté a okrem mnohých, ktorých sa táto výstavba týka, pozvanie nedostal ani žiadny zástupca kraja. Vysielame tam nášho predsedu komisie územného plánovania a životného prostredia Tomáša Sobotu, aby sme zistili, čo sa tam bude diať a o čom a s kým sa bude rokovať,“ informoval predseda BBSK Ondrej Lunter na Facebooku.
Odpor proti Tarabovej elektrárni rastie. Nepotrebujeme rozprávky o Dubaji nad Málincom, tvrdí župan Čítajte Pripomenul, že od začiatku februára, keď z kraja podali v rámci päťdňového pripomienkového konania k návrhu vyhlásenia PVE Málinec – Látky za strategickú investíciu zásadnú pripomienku, nebola s BBSK, okrem stretnutia s ministrom Tarabom a vodohospodármi, ktoré sa vzápätí uskutočnili, žiadna komunikácia.
„Stav okolo vyhlásenia PVE za strategickú investíciu nám nie je známy. Neboli sme pozvaní ani na prerokovanie našich pripomienok, ktoré sme podali. Predpokladáme, že tento proces zastal, ďalej sa však (predpokladáme) pracuje zo strany VHV na štúdii realizovateľnosti. Komunikácia je opäť nulová a informácie žiadne,“ pokračoval Lunter.
Naplánovaný bol protest
Starosta Látok Mário Kubiš uviedol , že prvotným úmyslom bolo podrobnejšie informovať o plánovanej výstavbe najmä tých, ktorí majú nehnuteľnosti v zátopovej oblasti.
„Myslím si, že nebolo zámerom niekoho nepozvať,“ podotkol starosta s tým, že postoj obce k stavbe priehrady sa zatiaľ nezmenil. Znamená to, že tamojší poslanci s ňou nesúhlasia.
„Prvé stretnutie so starostami sme absolvovali 28. marca, kde nás poprosili, aby sme v prvom rade informovali ľudí, ktorých sa výstavba týka najviac, teda sú v zátopovej oblasti. Pozvali sme aj ľudí, ktorí žijú v prvom ochrannom pásme. V kampani budeme pokračovať. Sme presvedčení, že tento projekt má obrovský prínos pre Slovensku z pohľadu výroby elektrickej energie, stabilizačnej sústavy, ako aj pre samotný región z pohľadu vytvorenia pracovných miest a takisto aj vo väzbe na ďalšie vyvolané investície, ktoré s ním budú súvisieť,“ argumentoval na stretnutí v Látkach Peter Molda, generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba.
Počas vysvetľovacej kampane k plánovanej výstavbe PVE Málinec - Látky. (zdroj: Marcela Ballová)Na otázku, prečo sa až hodinu pred akciou rozhodli rozšíriť okruh ľudí, ktorí sa priamo môžu prvej vysvetľovacej kampane zúčastniť, teda až po avizovaní protestu, odpovedal, že v listoch, ktoré rozposielali informovali o tom, že budú nasledovať ďalšie stretnutia.
Tiež prihliadali na kapacitu tamojšieho kultúrneho domu.
„Prezentácia z dnešného stretnutia bude zverejnená na webstránke, ktorá bola k tomuto projektu vytvorená. Nejde o žiadne tajné informácie, ktoré tu odznejú. Sú tu aj naši zamestnanci, ktorí majú zo sebou katastrálne mapy, potenciálne dotknutým vlastníkom všetko podrobne vysvetlia.“
Ľudia sa boja o zdroj pitnej vody
Tentokrát však ľuďom až tak nešlo o technické parametre diela. Prejavili najmä obavy o dôležitý zdroj pitnej vody, ktorým je priehrada v Málinci pre okresy Lučenec, Poltár a Veľký Krtíš. Tvrdia, že z pitnej vody sa môže stať technická.
„Aj samotná prezentácia poukáže na projekty, ktoré sú už v rámci sveta realizované. V súčasnosti je trendom nebudovať jednoúčelové vodohospodárske zariadenia, ale multifunkčné. Z pohľadu ochrany zdroja pitnej vody sme minulý týždeň podpísali spoluprácu so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, ktorá samotná tento projekt, vo väzbe na vyvolané investície, z titulu vybudovania kanalizácie a vodovodov, podporuje,“ ozrejmil Molda.
Informácie o obavách vodárov, podľa ktorých by vybudovanie Prečerpávacej vodnej elektrárne Látky – Málinec znamenalo ohrozenie prístupu k pitnej vode pre približne 63-tisíc obyvateľov stredného Slovenska, označil za vytrhnuté z kontextu. Zdôraznil, že vodárenský účel priehrady zostane zachovaný a platí, že budú použité technológie, ktoré zabránia unikaniu akýchkoľvek prevádzkových kvapalín do surovej vody. Tvrdenia o znečistení pitnej vody považuje aktuálne za zavádzajúce a nepodložené.
Mnohí domáci však majú opačný názor, tvrdia, že diskutovali s viacerými odborníkmi, ktorí spomínanú hrozbu nevylúčili. Na stretnutí v Látkach na ňu poukázala aj docentka z Technickej univerzity vo Zvolene Katarína Střelcová.
„Štyridsať rokov skúšam študentov a žiaden z nich by si nedovolil prísť na skúšku takto nepripravený, ako prišli páni z vodohospodárskej výstavby,“ povedala odborníčka na lesnícku hydrológiu, bioklimatológiu, ekológiu lesa a klimatické zmeny. Zároveň je aj vlastníčkou chaty v zátopovej oblasti na Čechánkach. Tvrdí, že fundovaná a presvedčivá odpoveď na otázku ohľadom ochrany zdroja pitnej vody, stále chýba.
Sklamanie
Viacerí zo stretnutia odchádzali sklamaní s tým, že sa nič nové nedozvedeli. „Ďakujeme, choďte domov. Kde je Taraba? Ten tu mal byť,“ zaznelo viackrát v sále kultúrneho domu. „Však povedal, že keď tu priehradu nechceme, tak sa stavať nebude,“ hlasne pripomenul jeden z diskutujúcich.
„Som z Detvianskej Huty a viem, že výstavba ovplyvní aj našu obec. Hrozí, že prídeme o spodnú vodu a myslím, si, že ovplyvní aj mikroklímu. Nemal som záujem to počúvať, pretože razím cestu, že keď to nechceme, nech nás nechodia presviedčať. Čo ja viem, čo bude o 30 rokov? Postavíme tu nejaký kolos a nebudeme ho mať z čoho napájať. Zostane zničená krajina,“ povedal krajinný inžinier a ochranár Branislav Kršiak.
Taraba tvrdí, že starostovia z Podpoľania odišli spokojní. Klamstvo, reagujú zástupcovia obcí Čítajte Renáta Endrődyová, advokátka z Lučenca, ktorá má tiež v dotknutej oblasti nehnuteľnosť na stretnutí zdôraznila, že nie je záujem o spolitizovanie tejto témy.
„My bojujeme sami za seba a svoje práva, ktoré sú pošliapané. Mali ste doniesť fakty, pretože žiadne sme od vás nepočuli. Vy prví ste boli k nám neslušní, pretože ste nám nič neoznámili a pritom ste nám hrubým, až drastickým spôsobom zasiahli do životov. Keby ste od začiatku slušne jednali, tak by sme pochopili, že to tie naše deti budú potrebovať a vedeli by sme, čomu to obetujeme. Ale spôsob, aký ste zvolili je v právnom štáte a demokratickom zriadení neprijateľný. Takže ťažko očakávať, že vás tu teraz prijmeme s otvorenou náručou. To, čo ste nám tu dnes prezentovali, to by sme si doštudovali aj bez vás,“ zakončila Endrodyová.
Investícia za takmer dve miliardy eur
Šéf envirorezortu Tomáš Taraba ešte v piatok 7. februára po stretnutí so starostami Látok, Detvianskej Huty, Cinobane a Málinca zdôraznil, že projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec je len vo fáze štúdie realizovateľnosti.
„Zároveň popieram všetky hoaxy a hystérie o tom, že to bude financované Číňanmi, a že ideme zaplavovať obce a mestá. Je v záujme štátu, ak by sa rozhodlo o realizácii tejto stavby, že sa na ňom tiež zhodnú samosprávy, vyšší územný celok a štát. Financovanie by bolo zo štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, bez financovania zo štátneho rozpočtu," povedal minister.
Vyčíslil, že spomínaný projekt by mohol do štátnej kasy priniesť miliardy eur s návratnosťou investície v priebehu piatich až siedmich rokov.
Skrátenie lehoty na pripomienkovanie zdôvodnil snahou zabrániť špekulantom zarobiť na projekte, napríklad skupovaním pozemkov.
Investícia, ktorá by sa priamo dotkla katastrálneho územia Látok, konkrétne miestnej časti Čechánky a katastra Cinobane, by sa mala realizovať na ploche 8,3 štvorcového kilometra.
Realizácia investičného projektu, tvorená prípravnými fázami a výstavbou stavebno-technologických celkov, je predpokladaná v období od roku 2025 do roku 2035.
Odhadované celkové náklady na výstavbu Prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky s inštalovaným výkonom 600 – 2400 megawattov predstavujú 1,8 miliardy eur bez DPH.
Ľudia v hore nachádzajú drahokamy, na Slovensko mieria aj odborníci spoza hraníc Čítajte
