GEMERSKÝ JABLONEC. Oblasť nad Gemerským Jabloncom, ktorá je súčasťou nášho jediného UNESCO geoparku Novohrad – Nógrád, ktorý je vôbec prvým cezhraničným, neprestáva prekvapovať.
Po najväčších zafíroch, aké doposiaľ boli nájdené v Karpatoch, vydala ďalší pozoruhodný kúsok. Tentokrát však nejde o modrý zafír, ale ďalší vzácny drahokam, ktorý je považovaný za jeden z najstarších minerálov na Zemi.
Reč je o zirkóne, ktorý v opustenom lome nad obcou v okrese Rimavská Sobota našiel známy hľadač pokladov Ladislav Oravec z Fiľakova.
Výnimočným ho robí jeho veľkosť. Po odbornej analýze sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude o ňom hovoriť ako o najväčšom zirkóne v bazalte, aký bol doposiaľ na území Karpatského oblúka nájdený.
„V spomínanej oblasti som už v minulosti našiel päť zirkónov, avšak merali len do dvoch milimetrov. Takže to boli len takí drobčekovia,“ povedal s úsmevom amatérsky mineralóg z Novohradu, ktorý už roky prekonáva vlastné rekordy, týkajúce sa veľkosti nájdených zafírov.
No keď v kríkoch zbadal čadič a v ňom „krvavočervené očko“, netušil, že v tej chvíli si minimálne na Slovensku pripísal na svoje konto ďalšie prvenstvo.

„Má pol centimetra. Takže hneď som vedel, že nielen medzi zafírmi mám Kráľa, ako som nazval jeden z veľkých modrých drahokamov, ktoré som objavil, ale už aj medzi zirkónmi. Za dvanásť rokov som podobný nenašiel. Verím však, že toto je len začiatok,“ dodal Oravec.
Fotografiu svojho nálezu poslal aj Danielovi Ozdínovi, kurátorovi Mineralogického múzea na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Katedre mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie.

„Zatiaľ to vyzerá tak, že Laco po zafíroch zaznamenal ďalší rekordný úlovok. Zirkón sa síce bežne vyskytuje v žulách, avšak ide len o voľným okom sotva badateľné kryštály, ktoré dosahujú výnimočne maximálnu veľkosť jeden milimeter. Ak má tento skutočne 5 milimetrov, tak bude vôbec najväčším, aký sa zatiaľ v Karpatoch našiel. Odborná literatúra uvádza, že v Maďarsku zatiaľ našli zirkóny s veľkosťou do troch milimetrov, v Poľsku a na Ukrajine do dvoch milimetrov, v Rumunsku do štyroch milimetrov. Okrem toho majú zirkóny v bazaltoch iný tvar aj sfarbenie. Väčšinou sú ružové, tento najnovší je hnedočervený,“ vysvetlil odborník na minerály.
Odborníci hovoria o mimoriadnych nálezoch
Fakt, že z hľadiska veľkosti ide o pozoruhodný nález potvrdil aj Štefan Faršang zo Ženevskej univerzity. Zároveň z hľadiska nálezov našich najväčších drahokamov – modrých zafírov vyzdvihol mimoriadny význam oblasti nad Gemerským Jabloncom.
„Je naozaj výnimočná. Oblastí s výskytom alkalických bazaltov, ako Cerová vrchovina, resp. územie geoparku Novohrad – Nógrád, je v rámci Karpatskej kotliny niekoľko. Napríklad jedna pomerne veľká sa rozprestiera nad Balatonom v Maďarsku, avšak tam žiadne zafíry nenašli. Na Slovenskú sú tieto zafíry známe ešte z oblasti Vihorlatských vrchov, avšak tam sa nachádzajú v andezite a v porovnaní s tými, ktoré Laco našiel nad Gemerským Jabloncom, sú menšie. Merajú len pár milimetrov, kým tie z geoparku Novohrad – Nógrád presahujú jeden centimeter. Ja som sa zatiaľ s takými veľkými kryštálmi nestretol,“ vyjadril sa odborník, pôsobiaci v zahraničí.

Počas svojej poslednej návštevy Slovenska zamieril s Ladislavom Oravcom do lomu nad Gemerským Jabloncom a na spiatočnú cestu do Švajčiarska si pribalil nové vzorky na podrobné preskúmanie.
Zaujal ho aj zafír, ktorý Fiľakovčan s dobrým nosom na drahokamy našiel len nedávno. Je totiž v hornine, ktorá sa vizuálne odlišuje od bežného bazaltu. Podrobne sa ho chystá preskúmať aj Daniel Ozdín, spolu s kolegami Pavlom Uherom a Štefanom Faršangom.
„Zatiaľ nemôžeme presne určiť o akú horninu ide. Odpoveď na to nám dá až podrobná analýza,“ doplnil skúsený mineralóg s tým, že zo stredoeurópskeho hľadiska ide skutočne o významné nálezisko zafírov.
Je asi jedným z dvoch najvýznamnejších. To druhé sa nachádza v Česku. Zafíry zo spomínaného lomu sú však výnimočné a je o ne veľký záujem,“ zakončil Ozdín.

Zafír vyskytujúci sa v bazalte v Kostnej doline bol po prvýkrát zdokumentovaný v roku 1899 mineralógom a geológom Júliusom Szádeczkym. Po sto rokoch bol opäť nájdený, aj keď len vyvetraný v sedimentoch.
O jeho vedeckú preskúmanosť sa postaral profesor mineralógie na Univerzite Komenského v Bratislave Pavel Uher spolu s ďalšími kolegami.
V Novohrade sa rozpútala zafírová horúčka
Spomínaná oblasť je aktuálne najvýznamnejším náleziskom tohto drahokamu v celých Karpatoch. Spolu s opálom z Dubníka ide o jediné slovenské drahokamy.
Doposiaľ najväčší zafír v bazalte na území Slovenska našiel Ladislav Oravec vlani v júli na dažďom vymytej lesnej ceste. Pre jeho tvar a farbu ho nazval Slzou oceánu. Meria takmer dva centimetre.
Ešte predtým stihli jeho nálezy rozpútať na Gemeri aj v Novohrade zafírovú horúčku, keďže o veľký rozruch sa postaral už v roku 2016. Vtedy našiel Kráľa. Tak totiž pomenoval drahokam veľký 1,43 cm. O štyri roky šokoval ďalším 1,6-centimetrovým zafírom.

Na sklonku minulého roka hovoril, že Slza oceánu skompletizovala jeho rekordný trojlístok. Avšak tento rok sa už teší z unikátneho štvorlístka a verí, že ten najpozoruhodnejší kúsok na neho v starom lome ešte len čaká. A možno to už nebude zrovna zafír, ale zirkón.

Modré zafíry pozoruhodných rozmerov, ktoré našiel Ladislav Oravec, si záujemcovia budú môcť počas májovej Noci múzeí a galérii pozrieť v Hradnom múzeu vo Fiľakove. Vystavia aj spomínaný zirkón, ktorý Ladislav Oravec pomenoval podľa mesta, v ktorom žije – Fiľakovo.