ŠUMIAC. Pred ôsmimi rokmi hrozilo, že ľudia ju budú môcť obdivovať už len na fotografiách. Najmä zimy, v regióne pod Kráľovou hoľou bohaté na snehovú nádielku, boli pre ňu najväčším rizikom. Ikonická drevenica, známa ako Chamkova stodola, bola odsúdená na zánik. Napokon sa stále teší mimoriadnemu záujmu výletníkov.
Jedna z najfotografovanejších horehronských dreveníc je aj v týchto dňoch, predovšetkým vďaka dobrodincom, magnetom pre turistov.
V záreze tvaru kríža našli starú mincu
Aj keď je jej interiér prázdny, ľudia sa z informačných letákov, pripnutých na stene vo vstupnej miestnosti, dozvedia zaujímavosti, späté s ľudovým staviteľstvom a bývaním, aj dávnymi zvykmi na Horehroní.
Chamkova stodola pred obnovou strechy. V pozadí je Kráľova hoľa. (zdroj: Ján Krošlák/Petit Press)O drevenici, ktorej presný dátum postavenia nie je známy, sa na nich píše, že pri záchranných prácach v septembri 2021 našli v juhozápadnom rohu, na spoji prvých brvien, takzvanom zámku, v záreze tvaru kríža, vloženú uhorskú mincu z roku 1918. Spolu s časťou pôvodného základového brvna je vystavená v Šumiackej izbe v Šumiaci.
Na letákoch sa uvádza aj to, že kedysi pred drevenicou stála stodola. Slúžila na uskladnenie krmovín a ustajnenie dobytka. V roku 1971 ju však, so súhlasom majiteľky, zapálili pre účely natáčania filmu Nevesta hôľ.
„Práve odvtedy je možnosť fotografovať sa pri drevenici s nádhernou scenériou v pozadí, ktorá ju preslávila.“
Priestor na ďalšie skúmanie
Návštevníci ikonickej stavby pri ceste medzi Červenou Skalou a Telgártom sa tiež dozvedia, že v roku 1935 drevenicu kúpil Juraj Chamko a spomínaná hospodárska budova slúžila ako preprahová stanica poštových koní na trase z Tisovca do Popradu. Stála totiž na významnej spojnici Gemera aj Horehronia so Spišom.
„História tejto chalúpky je však oveľa pestrejšia, keďže je zrejmé, že niektoré brvná, ľudovo povedané hrady, sú iné a pochádzajú z nejakej inej stavby. Možno aj oveľa staršej, ktorá už v čase výstavby Chamkovej stodoly dosluhovala,“ informujú letáky s tým, že v severnej stene možno vidieť zapracované staré krokvy a tiež netypické výrezy a tesárske spoje na mnohých iných častiach drevenice.
Svedčia o staršom pôvode stavebných súčastí, pretože za bežných okolností nemali byť prečo urobené.
Tiež potvrdzujú vynaliezavosť ľudí a to, že okresať a doviezť nové hrady pre stavbu drevenice nebolo v tom čase jednoduché a drevo sa bežne recyklovalo. „Táto skutočnosť dáva do budúcna priestor na ďalšie skúmanie.“
Pred sťahovaním zatvorili do domu mačku
Zaujímavé čítanie poskytuje aj ďalší leták v drevenici. Približuje zvyky a magické úkony spojené so stavbou domu. Opiera sa pri tom o publikáciu Duchovné základy ľudového staviteľstva od Rudolfa Bednárika. V roku 1944 ju vydala Matica slovenská.
Autor v nej ozrejmuje, že dom ľuďom slúžil nielen na bývanie a ako útočisko pred nepriaznivým počasím, ale bol pre nich aj úkrytom pred démonickými bytosťami. Stavebné práce sa začínali modlitbou a pokropením priestoru budúceho domu svätenou vodou.
„Do prvého kladeného brvna, do spojov v prvom venci sa robil zárez v tvare kríža a vkladal sa tam peniaz. Mal byť kovový, s čím novším vročením, aby podľa neho bolo možné zistiť, kedy bol dom postavený. V období rakúsko-uhorskej monarchie sa vkladal do základov grajciar alebo dvojgrošík. Neskôr aj cennejšie, jubilejné 10-koru-nové mince. A ak ani tých nebolo, tak sa vkladali bankovky rovnakej hodnoty,“ uvádza sa na letáku.
Píše sa aj to, že pod prvý uhol, priečne k peci, položili chlieb, posvätené veľkonočné bahniatka, soľ, bylinky aj nádobku so svätenou vodou.
Zriedkavo mala dom pred úderom blesku ochrániť aj placenta „prespanky“. Keď bol prvý veniec brvien položený, pilo sa takzvané fundamentovô, pri ktorom sa vinšovalo. Keď boli steny a krov hotové, tesári pribili na vrch rohu na povale jedličku, ozdobenú papierovými stuhami.
„Predstava, že si nový dom vyžiada za obeť prvého živého tvora, ktorý v ňom prenocuje, bola v horehronskej oblasti bežná. Preto prv, ako sa do domu ľudia nasťahovali, zatvorili doň na noc mačku, psa či hus.
Niektorí starí ľudia spomínajú aj verziu, keď do domu musela ako prvá vstúpiť mačka, ktorá vraj svojou prítomnosťou udobrovala zlé duchovné bytosti,“ spomína sa v informačnom materiáli.
Je v ňom zmienka aj o zvyku v Závadke nad Hronom, kde pri sťahovaní do nového domu najprv pustili dnu oblokom vajce od čiernej sliepky, aby do neho neudrel blesk. Tiež čiernu mačku, aby ho od zlého ochránila, a chlieb, aby bolo v dome požehnanie.
Veľký význam pripisovali aj kotúľaniu chleba
Tvorcovia letákov čerpali aj z diela Ľudové staviteľstvo a bývanie na Slovensku z pera Jána Mjartana. Podľa neho bol vstup do domu s chlebom bežný na celom Horehroní, aj keď existovali určité odlišnosti.
„S výnimkou východných obcí Šumiac, Telgárt a Vernár pustila gazdiná bochník chleba na zem tak, aby sa kotúľal do stredu izby. Ak sa zastavil lícnou stranou navrch, bolo to pre majiteľa dobrou predzvesťou. Tak isto, aj keď sa zakotúľal a zastavil pri peci. Ak sa však vrátil k dverám, vykladali to ako veštbu, že všetko pôjde z domu von. Kým sa bochník kotúľal, gazdiná predniesla želanie s prosbou o požehnanie domu a všetkých jeho obyvateľov.“
Nikde inde na svete ich nemajú, len na Slovensku. Sú také výnimočné, že hneď dve chcel brunejský sultán Čítajte Z nábytku do domu priniesli najprv stôl, na ktorý položili bochník chleba. Tiež vždy zavolali miestneho kňaza, aby dom vysvätil. Pred úderom blesku a požiarmi mali stavbu ochrániť aj ohreblo s lopatkou, položené pod stenou do tvaru kríža. Kedysi ľudia verili, že dom pred bleskom ochráni aj breza, zasadená blízko neho.
„Pri búrke hádzali do ohňa v peci pár posvätených veľkonočných bahniatok. Dym mal ochrániť pred bleskom a búrku rozohnať. Pri silnej búrke zapaľovali posvätenú hromničnú sviečku. Tieto úkony praktizujú starí ľudia na Horehroní dodnes,“ približuje leták v drevenici.
Na novú strechu sa zložili dobrodinci
Či magické úkony poznačili aj stavbu Chamkovej stodoly, v pozadí ktorej sa týči jeden z najospevovanejších slovenských vrchov, nevedno. Jedno je však isté. Vyhľadávanému objektu fotografov aj maliarov, ktorý bol kedysi v dezolátnom stave, nebolo súdené zmiznúť zo zemského povrchu.
Vďaka peňažným príspevkom takmer šiestich stovák dobrodincov naďalej púta pohľady a pripomína časy našich predkov.
Ako ešte na sklonku roka 2020 informovala Zuzana Jóbová, dnes výkonná riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Banskobystrický kraj Turizmus, online zbierka, ktorú KOCR zorganizovala v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Horehronie, vtedy priniesla 8060 eur.
Jarmila Oceľová z OOCR Región Horehronie pripomenula, že vyše storočnej stavbe s poškodenou statikou a dierami v streche hrozilo spadnutie. Vyzeralo to tak, že ďalšiu zimu nevydrží.
„Preto sa zrodila myšlienka vypracovať projekt a pokúsiť sa získať peniaze na jej záchranu prostredníctvom crowdfundingu,“ povedala s tým, že kampaň chceli zrealizovať už dávnejšie. Potrebná však bola dohoda s piatimi majiteľmi Chamkovej stodoly, ku ktorej napokon došlo. Vyzdvihla aj značnú podporu obce Šumiac a združenia Čierne diery. Krov na ikonickej stavbe sa dobrovoľníkom napokon podarilo obnoviť, strechu pokryli novými šindľami. Je ich 1800.
„Časť z nich použijú aj na záchranu ďalších krásnych šumiackych stodôl, ktoré symbolickému zubu času odolávajú len zázrakom,“ zakončila Oceľová.
Išiel hľadať zafíry a našiel iný rekordný drahokam. V celých Karpatoch zatiaľ väčší nenašli Čítajte
