LUČENEC. Dievčatko s chorým srdcom, deti s poruchami autistického spektra alebo chlapec s detskou mozgovou obrnou. V Lučenci sa sformovala výnimočná športová skupina.
Tamojší karate klub Hakutsuru Biely Žeriav dal deťom so zdravotným znevýhodnením možnosť trénovať aj súťažiť.
V klube tak už tri roky trénujú zadarmo a športovo napredujú aj po boku zdravých rovesníkov.
Hakutsuru Biely Žeriav vznikol v roku 2022. Rodina Gašperíkovcov, ktorá dovtedy svoje karate skúsenosti rozdávala pod hlavičkou iného klubu, sa od začiatku rozhodla poskytnúť priestor aj zdravotne znevýhodneným.
„Vnímal som, že deti, ktoré by aj napriek hendikepu mohli a chceli športovať, nemali v našom regióne možnosti. Zopár sme ich pripravovali v predošlom klube, ale chceli sme im poskytnúť iné vnímanie a hlavne lepšie pochopenie zo strany trénera,“ ozrejmil Ján Gašperík, zakladateľ a šéftréner klubu.
Trénujú spolu so zdravými
Správa sa rýchlo dostala do sveta a skupina para-karate získala základy v podobe prvých členov.
„Najprv sme s nimi trénovali len ja, manželka Janka a syn Miško. Po para-karate mali tréning začiatočníci, ktorých sme povzbudzovali, aby prišli skôr. Vďaka tomu sa skupiny premiešali a dnes už na tréningy para-karate chodia aj zdravé deti a naopak. Tiež organizujeme spoločné páskovanie a klubové súťaže,“ prezradil Gašperík.
Ten chcel zmiešanými skupinami docieliť, aby sa zdravé deti naučili vnímať a rozumieť potrebám hendikepovaných. To sa podarilo a v skupine sa dodnes vytvorilo mnoho priateľstiev.

Okrem socializácie badať aj zlepšenie po fyzickej stránke. „Je na nich vidieť progres. Niektoré deti začali súťažiť alebo sú držiteľmi vyššieho technického stupňa, hoci pri páskovaní prihliadame na ich zdravotné možnosti.“
V súčasnosti má skupina para-karate osem členov, no čoskoro sa rozrastie. Voľných miest pre deti od šiestich rokov je ešte dosť a noví záujemcovia sa môžu ohlásiť.
Nechcú zaťažiť rodinný rozpočet
Na tréningoch sa schádzajú deti s fyzickým aj mentálnym hendikepom. Medzi diagnózami sú autizmus, detská mozgová obrna, nedoslýchavosť, vážne ochorenie srdca a rôzne poškodenia pohybového aparátu.
„Keďže znevýhodnenia sú rôzne, rovnako sú rôzne aj možnosti detí a tomu sa prispôsobujeme. Napríklad v začiatkoch som používal elektronickú píšťalku, ktorej ostrý zvuk však prekážal deťom s poruchami autistického spektra. Ku každému sa preto snažíme pristupovať individuálne a najmä s kamarátskym, až rodičovským prístupom,“ poznamenal tréner.

Hendikepované deti v Hakutsuru Biely Žeriav trénujú zadarmo. Šéftréner klubu vysvetlil, že nechceli ešte viac zaťažiť rodinné rozpočty.
„Rodičia týchto detí majú priveľkú finančnú zaťaž, keď sa svojim ratolestiam snažia čo najviac zjednodušiť a skrášliť život. Takto sa im aspoň čiastočne snažíme pomôcť,“ zakončil Gašperík.
Autizmus, DMO aj operácie do konca života
Rozprávali sme sa s rodičmi zdravotne znevýhodnených detí, ktoré trénujú para-karate v klubu Hakutsuru Biely Žeriav Lučenec.
Andrea Glezgová, mama Karolka: Karolko má diagnostikovaný detský autizmus. Do karate klubu najprv začala chodiť naša mladšia dcéra a neskôr sme sa dozvedeli, že Biely Žeriav má aj skupinu pre zdravotne znevýhodnené deti.
Veľmi sme sa tomu potešili a súčasťou para-karate sme od vlaňajška. Dovtedy sme mohli navštevovať len detské ihriská, možnosti na organizované tréningy sme v meste nenašli. Hoci Karolkova spätná väzba je slabá, vidíme, že sa mu tu páči. Vníma, ako jeho súrodenci tiež navštevujú rôzne krúžky, takže takto aj on cíti, že niekam patrí.
Zuzana Sojková, mama Liliany: O para-karate sme sa dozvedeli vďaka synovej psychologičke. Syn Jakub, ktorý je hyperaktívny a v škole je nepozorný, sem začal chodiť a veľmi sa tu zapáčilo aj našej dcére. Lili má viac druhov vrodených vývojových chýb. Hoci má len sedem rokov, doteraz podstúpila už šesť či sedem operácií.
Hrozilo, že bude ležiaca pacientka, ale lekári ju horko-ťažko ju vytiahli z najhoršieho. Darí sa jej a ani nevidieť, že by bola chorá. Podľa prognóz však bude musieť podstupovať operácie až do staroby. Pre choré srdce sa pohybovo musí trochu mierniť, ale keďže má aj ADHD, tak je to veľmi ťažké. Nedokáže oddychovať, je to také živé striebro.
Možnosť tréningov sme konzultovali s lekárom a dostali sme kladnú odpoveď, takže Lili už druhý rok v skupine para-karate. Do šiestich rokov bola viac doma ako s deťmi v škôlke, preto je teraz veľmi rada, že sa môže stretávať s rovesníkmi. Našla si tu mnoho kamarátov a viditeľne jej to prospieva.
Karin Jardeková, mama Mateja: Matejkova diagnóza je detská mozgová obrna a spastická tetraplégia. Dokáže si sám zapnúť zips na bunde, umyť si zuby alebo sa obliecť, avšak si nezaviaže šnúrky na topánkach či nezapne gombík. Matejko je šikovný a naučený na kolektív, neizolujeme ho.
Odmalička ho vediem k tomu, aby sa o seba dokázal postarať, keď tu raz nebudem. Dlhšie sme skúšali, aký šport by mu najviac vyhovoval. Plávali sme, lyžovali a teraz sme už tretí rok súčasťou para-karate. Športovanie a pravidelný pohyb na ňom vidieť, jeho stav je lepší ako na začiatku.
Ako samoživiteľka – matka dvoch detí oceňujem aj to, že tréningy sú zadarmo. Ušetrené peniaze môžem použiť na niečo iné, pretože pomôcky pre hendikepované deti sú drahé, poisťovne ich nepreplácajú. Musíme veľmi rozmýšľať, ako narábať s každým eurom.
Andrea Francistyová, mama Filipka: Filipko má detskú mozgovú obrnu a ďalšie pridružené ochorenia. Odmalička som ho chcela zapojiť medzi zdravých rovesníkov, no dlho som v Lučenci a okolí nevedela nájsť športový klub, ktorý by trénoval hendikepované deti. Hneď, ako sme sa dopočuli o para-karate, sme sa prihlásili a dodnes sme vďační za túto možnosť.
Najprv sme mali trochu obavy, ale hneď na prvej hodine nás príjemne prekvapil prístup a empatia celej rodiny Gašperíkovcov. Dnes sme súčasťou para-karate už tretí rok. Filipko sa veľmi teší, spoznal tu zdravé deti aj rovesníkov s podobnými ťažkosťami a hlavne sa zlepšila jeho fyzická zdatnosť, motorika aj socializácia.