Robila pre autora predlohy Hier o tróny G. R. R. Martinom, jej diela poznajú tisícky fanúšikov populárnej kartovej hry a spolupracovala aj s Volkerom Engelom, ktorého vizuálne efekty k filmu Deň nezávislosti (1996) ocenili Oscarom.
MARTINA PILCEROVÁ to z malého okresného mesta dotiahla medzi svetovo uznávané výtvarníčky.
O kariére ilustrátorky snívala už ako dieťa. V mladosti zbierala prvé skúsenosti na domácej pôde, no dvere do sveta jej otvorili až osobné kontakty na komunitných stretnutiach v zahraničí.
„Bolo to nesmierne drahé. Jedla som len raz denne a závidela všetkým, ktorí si vychutnávali fajnoty v hotelových reštauráciách. Ak som však chcela dosiahnuť svoj cieľ, musela som pre to niečo obetovať,“ spomína.
Na čom práve teraz pracujete?
Momentálne tvorím ďalšie ilustrácie na kartičky pre hru Magic: The Gathering, ktorá má po celom svete širokú hráčsku základňu a organizujú sa v nej veľké turnaje.
Máte rozbehnuté aj nejaké knižné či filmové projekty?
Momentálne nie. Som dosť vyťažená aj prácou na vlastnej genealógii, takže vo voľnom čase sa venujem skúmaniu rodinných koreňov.
Vaše meno sa pred pár rokmi často spomínalo v spojitosti s G. R. R. Martinom, autorom knižnej ságy Pieseň ľadu a ohňa, ktorá slúžila ako predloha úspešnému seriálu Hra o tróny. Spolupracujete ešte?
Teraz nie, čaká sa na jeho poslednú knihu. Ja som vytvorila obálky kníh z tejto ságy, konkrétne pre český a nemecký zberateľský preklad. Predtým som pracovala aj na obálke zbierky jeho noviel vydaných v USA a na kartovej hre, ktorá vyšla ešte pred Hrami o tróny.
Ako ste sa spoznali?
Chodila som na svetové stretnutia fanúšikov a ľudí zo sci-fi scény, ktorej súčasťou sú aj prezentácie o pripravovaných knihách, diskusie s autormi či rôzne výstavy. Večer sa organizovali párty a na jednej z nich som sa s G. R. R. Martinom stretla.
Vtipné bolo, keď som mu pri podaní ruky povedala, že som ho konečne rada stretla, na čo mi odvetil, že sme sa spoznali už rok predtým. Úplne som na naše prvé stretnutie zabudla.
Ubrala sa vaša kariéra iným smerom, keď sa Hry o tróny stali populárne vďaka televíznemu seriálu?
Nie, aj dovtedy som mala viacero dôležitých spoluprác. So zahraničnými firmami som robila už dlhšie, pretože tvorba pre slovenský trh by mi pokryla maximálne tak mesačné náklady na odvody.
Ako ste sa vlastne dostali k ilustrovaniu, respektíve k výtvarnému umeniu?
Odmalička som rada kreslila a už ako malé dievča som chcela byť kozmonautkou a ilustrátorkou. Reálnejšia bola druhá možnosť, tak som navštevovala ľudovú školu umenia.
Cez pani učiteľku Hojtelovú som sa spoznala so známym výtvarníkom, karikaturistom a autorom komiksov Ferom Mrázom. Ten vtedy začal vydávať časopis Bublinky, do ktorého som robila komiksy a tvorila obálky.
Kedysi ju pre kilá navyše vyčerpala prechádzka, dnes ročne nabehá takmer dvetisíc kilometrov Čítajte Bolo to super, pretože ako gymnazistka som robila to, čo ma baví a dostávala som za to svoje prvé výplaty. Neskôr som tvorila obálky aj pre iné časopisy a až neskôr som sa dostala ku knihám.
V rozhovore sa dočítate:
- Na koľký pokus ju prijali na vysokú školu,
- prečo na svetových stretnutiach v zahraničí jedla len raz denne,
- aké filmové spolupráce má na konte,
- akú budúcnosť predpovedá umelej inteligencii.
Pokračovali ste v štúdiu výtvarného umenia aj na vysokej škole?
Podala som si prihlášku, no neprijali ma.
Skúsili ste to ešte raz?
