Pred tromi rokmi ju vyčerpala obyčajná prechádzka mestom. S obezitou na hrane prvého a druhého stupňa trpela úzkosťami a nechuťou do života.
Dnes má za sebou ultrabehy (beh na vzdialenosť dlhšiu ako maratón – pozn. red.), ročne prekoná okolo 1800 kilometrov a chystá sa pokoriť svoju prvú vyše stokilometrovú hranicu.
ANGELIKA KORONCIOVÁ je príkladom toho, ako pozitívne dokáže šport zmeniť život.
Keď jej na nákupoch bolo všetko oblečenie v obchode malé, rozhodla sa pre radikálny obrat a začala behať. K prvým trom kilometrom pribúdali ďalšie, kíl bolo čoraz menej.
Po troch rokoch sa môže pýšiť titulom ultrabežkyňa. Koncom apríla úspešne absolvovala horský maratón Ultra Kras 55, kde pokorila hranicu 55 kilometrov a zdolala 2400 výškových metrov.
V rozhovore sa dočítate:
- Akú výdatnú večeru si dopriala pred pretekmi,
- odkedy mala problém s obezitou,
- prečo sa rozhodla chudnúť behaním a či zmenila aj stravovanie,
- ako sa jej zmenil život a čo všetko prekonala vďaka športu.
Nedávno ste zabehli horský maratón Ultra Kras 55, kde ste zdolali 55 kilometrov a 2400 výškových metrov. Aké to bolo?
Náročné, pretože človek sa na niektorých miestach ledva udrží na nohách, ale inak veľmi krásny zážitok.
Mali ste dovtedy skúsenosti s maratónmi či ultra behmi?
Áno, avšak s dlhými traťami som začala len vlani. Chcela som zistiť, kde mám svoje maximum. Minulý rok vo februári som zabehla prvých 24 kilometrov po ceste a asi o mesiac neskôr som absolvovala 30-kilometrový trail (beh v teréne – pozn. red.).
Nesmierne sa mi to zapáčilo, ale stále som necítila, že by som si siahla na dno, preto som sa prihlásila do Maďarska na 44-kilometrový ultra beh. Zvládla som ho, ale aj tu som v cieli mala dosť síl na ďalšie kilometre.
Tak tento rok prišiel na rad Ultra Kras 55, ktorý je síce veľmi náročný, ale pre ultrabežcov - začiatočníkov ideálny.
Podarilo sa vám už dosiahnuť svoje maximum?
Žiaľ, nie. Aj tu som cítila, že by som zvládla ešte viac kilometrov.
Takže ste to počas pretekov asi nechceli vzdať od vyčerpania?
To nie. Očakávala som krízu, pretože predošlý 44-kilometrový beh v Maďarsku mi znepríjemnili kŕče, ktoré mi skomplikovali posledných zhruba deväť kilometrov. Teraz však neprišlo nič. Celých 55 kilometrov som zvládla s úsmevom, len záverečná päťka bola trochu náročnejšia.
Zabehli ste si v rámci prípravy 55 kilometrov alebo ste si túto hranicu nechali na súťaž?
Nechala som si to na preteky, pretože prípravu mi narušila choroba. Dlhšiu dobu som užívala lieky a hoci som sa vyliečila, lekár mi neodporučil súťažiť.
Nedokázala som poslúchnuť a išla som pretekať s tým, že nebudem tlačiť na maximum a počúvnem telo. Nasadila som pohodové tempo, rozložila sily a, chvalabohu, neprišli žiadne problémy.
Chcela sa presadiť, v zahraničí jedla raz denne. Diela úspešnej Slovenky dnes poznajú po celom svete Čítajte Vraj ste si večer pred pretekmi dopriali pizzu a tatranský čaj.
Áno, veď každý hovorí, že sacharidy sú kráľom športového výkonu.
Čo ste počas behu prežívali? Niektorí ultra bežci a bežkyne sa vraj dostanú do akéhosi tranzu.
