LUČENEC. Zmapovať mesto a vytvoriť pocitovú mapu mesta, ktorá v ňom odhalí miesta, najviac ohrozené zmenami klímy. To je cieľom unikátneho projektu, do ktorého sa Lučenec zapojil.
Potrebu pripraviť sa na zmeny potvrdzuje aj analýza Inštitútu evnironmentálnej politiky s názvom Vedúci! Horia obce!, zverejnená ešte v roku 2023.
Podľa nej Banskobystrický kraj ohrozujú extrémne zmeny klímy, vyznačujúce sa vyše štyridsaťstupňovými horúčavami, vyschnutými korytami potokov aj riek či studňami bez vody.
Mnohým obciam odborníci pridelili najvyšší rizikový stupeň, pričom desiatky z nich ležia najmä v okresoch Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota. Najmä v okrese Lučenec očakávajú prudkejší nárast teplôt.
Pocitová mapa prezradí veľa
Aktuálne stratégiu adaptácie na zmenu klímy pre mesto Lučenec spracováva Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) v Banskej Bystrici, ako pilotný projekt v rámci plánu hlavných úloh.
MY Novohrad o tom informovala Michaela Baboľová, hovorkyňa mesta s tým, že Lučenec si agentúra vybrala aj vďaka tomu, že je v oblasti riešenia klimatických zmien aktívnym mesto a tiež je signatárom Charty Misie o adaptácii na zmenu klímy.
„Pocitová mapa mesta Lučenec znázorní presné miesta, kde sa obyvatelia cítia v čase horúčav príjemne alebo naopak, ktorým miestam sa v čase horúčav vyhýbajú. Obyvatelia môžu do mapy zaznačiť aj miesta, na ktorých sa viditeľne prejavuje sucho, napríklad vädnúcou či vyschnutou vegetáciou alebo popraskanou pôdou,“ vysvetlila Baboľová.
Pokračovala, že je možné vyznačiť aj miesta, na ktorých sa počas intenzívnych zrážok akumuluje voda, kde ľudia pociťujú silný vietor, prípade kde vnímajú zhoršenú kvalitu ovzdušia.
„Pocitová mapa bude následne podkladom pre tvorbu Stratégie adaptácie na zmenu klímy pre mesto Lučenec a podkladom pre plánovanie a realizáciu adaptačných opatrení na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a zlepšenie kvality ovzdušia,“ dodala hovorkyňa s tým, že dotazník, ktorý bude podkladom na vypracovanie pocitovej mapy, už môžu Lučenčania vypĺňať online na webovej stránke, ktorú nájdete TU. Dostupný bude do 15. júla tohto roka.
„Zaznamenané miesta od všetkých respondentov sa zobrazia naraz v mape až na konci obdobia zaznamenávania pocitov.“
Mesto už realizuje zelené projekty
Primátorka Alexandra Pivková zdôraznila, že lučenecká samospráva dlhodobo pracuje na aktivitách, ktoré zmierňujú dopad nepriaznivých klimatických zmien na mesto a jeho obyvateľov.
„Realizujeme zelené projekty a rekonštrukcie verejných priestranstiev či budov s adaptačnými opatreniami. Len v uplynulom období sme napríklad vďaka revitalizácii Kubínyiho námestia vytvorili ďalšiu zelenú plochu v centre mesta, realizujeme komplexnú obnovu verejného osvetlenia s cieľom šetriť energie, rozširujeme mestské ovocné sady o novú zeleň, vysádzame zeleň na verejných priestranstvách,“ vymenovala.
Pripomenula blížiaci sa začiatok revitalizácie vnútrobloku na Rúbanisku II, ktorá priamo reaguje na zmeny klímy. Chystajú sa aj rekonštrukcia Novohradskej ulice, obnova Tuhárskeho námestia či druhá etapa rekonštrukcie predstaničného priestoru, ktoré sú, podľa slov primátorky, vo fáze predschválenia u poskytovateľov dotácie.
V Lučenci sa blíži začiatok revitalizácie vnútrobloku na Rúbanisku II, ktorá priamo reaguje na zmeny klímy. (zdroj: Mesto Lučenec)„Stratégia adaptácie na zmenu klímy bude pre nás významným dokumentom, ktorý viac odhalí riziká vyplývajúce z meniacej sa klímy a spojí ich s presnými lokalitami, ktoré sú nimi najviac ohrozené, aby sme mohli pokračovať v adresnom zavádzaní opatrení,“ dodala Pivková.
Juh Slovenska čelí páľavám
Čo sa týka v úvode spomínaných prognóz odborníkov, sú pre juh Banskobystrického kraja skutočne mimoriadne nepriaznivé.
Okrem páľav v okrese Lučenec by malo najviac dní, poznačených suchom, sužovať okresy Poltár, Rimavská Sobota a Revúca. Odborníci tiež predpokladajú, že v budúcnosti budú silné dažde a povodne najviac ohrozovať okres Veľký Krtíš.
„Väčšina obcí, čeliacich riziku extrémnych horúčav, sa nachádza na juhu Slovenska. Obce, vystavené riziku sucha sú sústredené prevažne na juhozápade a extrémne zrážky sú hrozbou hlavne pre obce na severe a východe krajiny,“ uvádza sa analýze Inštitútu environmentálne politiky s tým, že niektoré obce nemajú zdroje a vytvorené podmienky na zvyšovanie odolnosti a znižovanie zraniteľnosti voči klimatickým hrozbám.
Oblasti ohrozené extrémnymi horúčavami. (zdroj: Inštitút ekonomických analýz/Ministerstvo životného prostredia SR)Poukázali aj na samosprávy, ktoré sú v porovnaní s ostatnými dobre vybavené, ale klimatická hrozba ich zasahuje viac.
„Je to príklad Bratislavy, ktorá je síce ekonomicky silná, ale bude aj kvôli silnej urbanizácii čeliť intenzívnym horúčavám.“
Podľa analýzy inštitútu žije na Slovensku 16 percent ľudí v oblastiach s najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami.
„Najvyššie priemerné počty tropických dní za rok zaznamenávajú okresy Komárno a Nové Zámky. V Hurbanove bola nameraná najvyššia zaznamenaná teplota na Slovensku.“
Odborníci pripomínajú, že v niektorých okresoch, akým je napríklad Lučenec, sa očakáva prudkejší nárast teplôt.
„V Lučenci doteraz nebol zaznamenaný taký vysoký počet tropických dní a nocí ako napríklad v Nových Zámkoch či Komárne, no vo výsledku je stupeň jeho ohrozenia porovnateľný s najrizikovejšími okresmi. Je tomu tak kvôli predpovediam, ktoré avizujú nárast denných a nočných teplôt.“
Zraniteľnosť zvyšujú aj sociálnoekonomické faktory
V inštitúte argumentujú, že spomínaný nepriaznivý trend v extrémnom počasí ovplyvňujú v okrese Lučenec aj sociálnoekonomické faktory, ktoré zvyšujú zraniteľnosť.
„V niektorých obciach je relatívne vysoký podiel zraniteľného obyvateľstva, napríklad detí do štyroch rokov. V Lučenci je zároveň najvyšší počet koncentrovaných rómskych komunít, ktoré častokrát nemajú prístup k infraštruktúre, ktorá je kľúčovou pre ochranu pred dopadmi extrémnych horúčav.“
Najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami odborníci označili v Banskobystrickom kraji mestá a obce: Lučenec, Boľkovce, Buzitka, Holiša, Kalonda, Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Pinciná, Prša, Rapovce, Šávoľ, Točnica, Tomášovce, Veľké Dravce, Vidiná, Bulhary, Mikušovce, Breznička, Kalinovo, Veľká Ves, Dudince, Hontianske Moravce, Otročok, Balog nad Ipľom, Bátorová, Bušince, Čeláre, Dolinka, Glabušovce, Chrastince, Ipeľské Predmostie, Kamenné Kosihy, Kiarov, Koláre, Kosihy nad Ipľom, Kováčovce, Lesenice, Malá Čalomija, Nenince, Nová Ves, Obeckov, Opatovská Nová Ves, Sečianky, Sklabiná, Slovenské Ďarmoty, Trebušovce, Veľká Čalomija, Veľká Ves nad Ipľom, Vrbovka, Záhorce, Zombor, Želovce, Blhovce, Cakov, Čierny Potok, Číž, Dolné Zahorany, Dubno, Dubovec, Gemerček, Gemerské Dechtáre, Gortva, Hodejov, Hodejovec, Husiná, Chanava, Ivanice, Jesenské, Jestice, Konrádovce, Lenartovce, Martinová, Pavlovce, Petrovce, Rimavská Seč, Rimavské Janovce, Rumince, Stránska, Studená, Šimonovce, Širkovce, Štrkovec, Včelince, Vlkyňa, Zádor a Riečka.
Hrozba sucha
S extrémnymi horúčavami je spojená hrozba sucha.
„Zmeny klímy a jej dôsledky v suchu budú mať významný dopad na poľnohospodársku výrobu,“ zdôraznili odborníci s tým, že Žitný ostrov patrí medzi najviac ohrozené regióny Slovenska.
„Ide o mimoriadne významnú poľnohospodársku oblasť a najväčšiu zásobáreň pitnej vody na Slovensku. Jej územie je najväčším riečnym ostrovom v Európe a v dôsledku poľnohospodárskej činnosti je z veľkej časti odlesnené, čo prehlbuje mieru zraniteľnosti.“
Nedostatkom vodných zdrojov je ohrozený aj juh stredného Slovenska, konkrétne región Gemer. Tiež tu ležia obce s obmedzeným prístupom k verejnému vodovodu.
„Vplyv predpovedí najdlhších období sucha je významný pre okresy Medzilaborce a Snina. Napríklad obec Brezovec v Snine má v budúcnosti zaznamenať viac ako 70 po sebe nasledujúcich dní sucha. Najvyššie počty suchých dní za rok sa očakávajú v okresoch Revúca, Poltár a Rimavská Sobota. Investície by sa preto mali časom preorientovať na východnú časť Slovenska a regióny národných parkov Nízke Tatry a Malá Fatra.“
Vo Veľkom Krtíši sa má zrážková situácia zhoršovať
Zmena klímy prináša aj extrémne zrážky.
V tejto súvislosti odborníci spomenuli situáciu, ktorá nastala v roku 1998, keď silné dažde, ktoré spôsobili povodne, zasiahli Jarovnice. Vyžiadali si 50 ľudských životov a spôsobili značné škody na infraštruktúre.
„Extrémnymi zrážkami sú najviac ohrozené okrese Tvrdošín, Dolný Kubín a Kysucké Nové Mesto. Tieto okresy boli za posledných 30 rokov výrazne zasiahnuté silnými dažďami a podľa predpovedí sa očakáva, že nimi budú ovplyvnené aj v budúcnosti,“ uviedli analytici.
Dodali, že v priemere najviac dní s extrémnymi dažďami v roku zaznamenala Banská Bystrica. Medzi ohrozené okresy patrí aj Veľký Krtíš.
Juh Banskobystrického kraja patrí medzi oblasti najviac ohrozené extrémnymi zrážkami. (zdroj: Inštitút ekonomických analýz/Ministerstvo životného prostredia SR)„Podľa predpovedí do budúcnosti sa bude najviac zhoršovať zrážková situácia v okrese Veľký Krtíš,“ zdôraznili odborníci.
Najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi zrážkami odborníci označili v Banskobystrickom kraji mestá a obce: Brusník, Bušince, Čebovce, Čeláre, Dačov Lom, Dolná Strehová, Ďurkovce, Glabušovce, Chrastince, Ipeľské Predmostie, Kamenné Kosihy, Kiarov, Koláre, Kosihy nad Ipľom, Kováčovce, Lesenice, Malá Čalomija, Nenice, Nová Ves, Obeckov, Opatovská Nová Ves, Sečianky, Sklabiná, Slovenské Ďarmoty, Trebušovce, Veľká Čalomija, Veľká Ves nad Ipľom, Vrbovka, Záhorce, Zombor, Želovce, Kordíky, Králiky, Moštenica, Motyčky, Podkonice, Riečka, Selce, Staré Hory, Špania Dolina Tajov, Turecká, Kynceľová, Nemce, Malachov, Cerovo, Horné Mladonice, Trenč, Kľak, Nová Baňa, Rudno nad Hronom, Voznica a Horná Ždaňa.
Obrovský vysielač, ktorý bol prepojený s tajným pracoviskom, zrovnajú so zemou Čítajte
