ŠÍD. Kým ešte pred 50 rokmi bola táto technika zdobenia kraslíc bežne rozšírená na viacerých miestach Európy, dnes už takmer upadla do zabudnutia.
Nešťastnému osudu zabránila krasličiarka Tünde Benko, ktorá techniku navrhla na zaradenie do zoznamu národného kultúrneho dedičstva. Návrh odsúhlasili a kraslice zdobené voskovo-batikovou technikou s pomocou trubičky sú už v zozname.
„Touto technikou sa na škrupinu vyfúknutého slepačieho vajíčka vytvoria pomocou roztopeného včelieho vosku tradičné ornamenty. Pri výrobe sa používa trubička z kusu medi, známa aj ako pisárka,“ opísala Benko.
Škrupiny sa potom zafarbia prírodnými farbivami, napríklad vývarom zo šupiek cibule. Prázdne časti sa tým sfarbia, no vzory vytvorené trubičkou a včelím voskom si zachovajú pôvodný odtieň vajca.
Tento proces sa môže zopakovať viackrát, podľa želaného počtu farieb a odtieňov. Na záver sa nanesený vosk odstráni teplom a kusom látky.
Voskovo-batiková technika sa postupne dostala do zabudnutia, keďže v posledných rokoch prevláda trend zdobenia kraslíc pomoc špendlíkov alebo zápaliek. Tým vzniká známy tvar kvapky, zatiaľ čo trubička vytvára rovnako hrubé čiary.
„Podľa výsledkov môjho výskumu sa trubička používala omnoho skôr než špendlíky alebo zápalky. Materiál na výrobu trubičky musel byť pevný, aby sa nerozpadol. V minulosti to bol napríklad kus zatočenej medi, neskôr kovové konce zo šnúr do topánok,“ prezradila Benko.
Odkazy vo vzoroch a farbách
Skúsená krasličiarka zdôraznila, že vďaka trubičke sa dali vytvoriť rôzne ornamenty špecifické pre konkrétny región. Tie dostali rôzne názvy podľa toho, čo pripomínali, napríklad račí chvost, boží rebrík alebo mlynské koleso.
Vzory a použité farby mali svoju symboliku, ktorou dievčatá zanechávali odkazy mládencom.
„Keď sa dievčatám chlapec páčil, použili konkrétny motív, rovnako ako keď chceli nápadníkovi naznačiť, že nemá šancu. Napríklad na našom území sa odmietalo použitím modrej farby. Kraslice preto možno považovať za akúsi formu SMS správ,“ zdôraznila Benko s tým, že väčšina známych ornamentov pochádza z Etnografického zborníka Gyulu Fábiána z roku 1905 a jej vlastnej zbierky.
Deti v inkubátoroch museli prevážať do inej budovy. Nemocnica ukázala novú detskú kliniku Čítajte S dnes už takmer zabudnutou technikou ju zoznámila pamätníčka v obci Fiľakovské Kováče. „Bola jednou z posledný žien, ktoré udržiavali tradíciu voskovo-batikovej techniky a používania trubičky. Každú Veľkú noc svoje pravnúčatá obdarúvala takto vytvorenými kraslicami. Od nej som získala vzory, ktoré dovtedy neboli nikde publikované,“ ozrejmila členka Ústredia ľudovej umeleckej tvorby.
Špeciálne pštrosie vajce
Tünde Benko ku krasliciam a tradičnému ľudovému umeniu priviedla stará mama. Jej diela dodnes mohli obdivovať návštevníci výstav na Slovensku aj v Budapešti a je držiteľkou značky regionálny produkt Novohrad.
Hoci kraslice sa spájajú s Veľkou Nocou, u Benkov sa tvorí počas celého roka. „Nerada rozbíjam vajcia. Vždy ich radšej vyfúknem a škrupinu ozdobím, prípadne umyjem odložím na neskôr. Vždy, keď mám trochu voľného času, tak skúšam nepoužité vzory a nové kombinácie farieb,“ poznamenala.
A aj keď prevládajú slepačie vajcia, zdobila už aj pštrosie. „Máme skupinu žien, v ktorej sa každá zaoberá inou tradičnou metódou. Zdobíme drôtom, slamou, vlnou, leptaním a trubičkami. Cez pandémiu sme sa spoločne rozhodli vyzdobiť veľké pštrosie vajce, pričom každá sme použili svoju obľúbenú techniku,“ prezradila Benko. Tá v rámci skupiny organizuje aj tvorivé dielne, aby techniky zdobenia kraslíc odovzdali ďalším generáciám.
Už to nie je len drina, aj platy rastú. Kraj chce mladých prilákať k farmárstvu Čítajte
