MÁLINEC. Ešte pred mesiacom to vyzeralo tak, že projekt výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky v dotknutých obciach nenájde podporu. Ľudia aj starostovia kritizovali, že sa o elektrárni za takmer dve miliardy eur bez DPH dozvedeli len náhodou zo sociálnych sietí, ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi vyčítali snahu zámer utajiť a dotknutú verejnosť vylúčiť z procesu.
Mnohí aj po protestoch a vysvetľovacej kampani v Látkach, kedy vodohospodárov vypískali a posielali domov, tvrdia, že nie sú o nič múdrejší a okolo megaprojektu je viac nejasností, než faktov.
Počas stredajšieho (4. 6.) tlačového brífingu pri vodnej nádrži Málinec. (zdroj: Marcela Ballová)Napriek tomu sa zdá, že nálada v zastupiteľstvách dvoch dotknutých obcí sa predsa len zmenila. Na stredajšom (4. 6.) tlačovom brífingu priamo pri vodnej nádrži v Málinci to potvrdili Tomáš Endrődy, predseda OZ Združenie Čechánky aj Stanislav Horník, primátor Hriňovej, ktorý je zároveň poslancom Banskobystrického samosprávneho kraja.
V Látkach a Málinci sa totiž rozhodli podpísať memorandum o spolupráci s Vodohospodárskou výstavbou a podpore spomínaného projektu. Jeho obsah je vraj nateraz prísne tajný. V Cinobani zatiaľ názor nezmenili.
Vzápätí na štvrtok 5. 6. avizoval Tomáš Taraba brífing na tému výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec – Látky.
To nie je o piatich chatkách, ale pitnej vode
„Pán minister stopercentne vyjde s argumentom, ako sú dotknuté obce za projekt a len skupinka piatich chatárov mu bráni. Skutočne by som chcel na neho apelovať, a predovšetkým aj na pána prezidenta, aby túto tému nezneužívali a neprekrývali reálne obavy o dôležitý zdroj pitnej vody vyjadreniami o piatich chatkách. Taktiež aby nepošliapavali základné princípy a hodnoty demokratického štátu,“ uviedol Endrődy s tým, že pre členov združenia, ktorého je predsedom, je projekt absolútne neakceptovateľný, keďže ani po vyše štyroch mesiacoch sa nedočkali žiadnej štúdie či analýzy.
„Nevieme z čoho vychádzajú, ale už sa rozhodli túto podporu zobchodovať. A ani štýlu, akým sa ju rozhodli zobchodovať celkom nerozumieme,“ pokračoval Endrődy.
Pozornosť upriamil najmä na jednu z podmienok, ktorou má byť zriadenie solidárneho fondu. Vysvetlil, že peniaze, ktoré by ročne do neho pritiekli zo štátneho podniku Vohohospodárska výstavba, by sa pre obce rozdelili podľa určeného kľúča.
„Napríklad by tam bolo 2,5 milióna eur, tak 30 percent by išlo pre Látky, 30 pre Málinec a 40 percent zo sumy, ktorá by do fondu prichádzala každý rok navýšená o infláciu, by si podelili všetky obce, ktoré podpíšu, že projekt výstavby podporujú. V podstate aj také, ktoré s ním nič nemajú a ich obyvateľov a katastra sa nedotýka. Momentálne mám na mysli napríklad Vígľaš či Očovú,“ objasnil predseda OZ Združenie Čechánky, ktorý je zároveň právnikom.
Na margo zriadenia solidárneho fondu podotkol, že neeviduje žiadny právny rámec, ktorý by štátnemu podniku umožňoval jeho zriadenie.
„Avšak skôr by som dal do pozornosti petíciu, pod ktorú sa podpísalo vyše 20-tisíc ľudí, ktorí s projektom nesúhlasia. A čo je najdôležitejšie, že doteraz absolútne nikto neriešil pitnú vodu, ktorou je zásobovaných 63-tisíc ľudí. Táto investícia by sa ich teda priamo dotkla. Nikto to nekonzultuje, všetko prebieha za zavretými dverami.“
Stanislav Horník: Cítim aj akúsi zradu
Primátor Hriňovej Stanislav Horník hovorí o zrade a amputovaní jednej miestnej časti Látok spolu s ľuďmi a ich osudmi. Tvrdí, že cíti hlboké rozčarovanie.
PVE Málinec - Látky
Realizácia investičného projektu, tvorená prípravnými fázami a výstavbou stavebno-technologických celkov je predpokladaná v období od roku 2025 do roku 2035.
Odhadované celkové náklady na výstavbu Prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky s inštalovaným výkonom 600 – 2400 megawattov predstavujú 1,8 miliardy eur bez DPH.
„Štát sa od februára tohto roka, kedy prišiel s takzvanou strategickou investíciou a nechal verejnosti len veľmi málo času na pripomienkovanie, ďalej neposunul. Aj dnes vieme len to, čo sme vedeli aj vo februári. A to aj napriek avizovanej informačnej kampani. Hneď na začiatku sa udiali chyby. V prvom rade to bola neinformovanosť vlastníkov dotknutých nehnuteľností, ktorých osud by nám nemal byť ľahostajný, ak nechceme, aby sa nám niekedy v živote stalo niečo podobné,“ povedal Horník na stretnutí v Málinci a pokračoval:
„Cítim aj akúsi zradu, ktorú bohužiaľ prežívajú tamojší aj zo strany vlastných zástupcov. Znenie spomínaného memoranda je prísne tajné. Schválili ho obecné zastupiteľstvá v Látkach aj Málinci. Ja jeho obsah nepoznám, ani mnohí občania týchto obcí. Podpisovať sa má zajtra (5. 6.) na ministerstve životného prostredia. Ľudia nevedia, aké benefity im boli ponúknuté za amputovanie jednej miestnej časti Látok spolu s ľuďmi a ich osudmi.“
Prísne tajné
Slová o prísne tajných dokumentoch potvrdil aj farmár Miloš Strelec, ktorý je tiež členom OZ Združenie Čechánky. Nehnuteľnosti, ktoré vlastní, sa nachádzajú priamo na mieste, ktoré by mala zaliať voda.
„Zúčastnil som sa zasadnutia obecného zastupiteľstva v Látkach. Starosta povedal k memorandu pár bodov. Zo šestnástich hovoril o ôsmich. Takže na konci zasadnutia sme si od neho vyžiadali tie dokumenty, aby sme si ich mohli odfotiť. Na to nám súhlas nedal. Hovoril, že sú prísne tajné. Vraj keď budú v Bratislave podpísané, tak ich údajne zverejnia. Len my nevieme, či to memorandum, ktoré nám bolo predostreté v tých pár bodoch bude totožné s tým, ktoré podpíšu v Bratislave. V tom vidíme najzávažnejší problém.“
Ľudia sa dožadujú štúdie a faktov
Sklamanie neskrýva ani stavebný inžinier Lukáš Machava. Tvrdí, že na zastupiteľstve predostreli všetky svoje zistenia ohľadom rizík, spojených s výstavbou PVE Málinec – Látky.
„Veľmi ma sklamali. Nijak nereagovali. Bolo vidieť, že danú tému si vôbec nepreštudovali. Podľa mňa je na podpisovanie nejakého memoranda príliš skoro, keď nepoznáme riziká. Logickejšie by bolo počkať si na štúdiu, uvidieť všetky riziká a potom zostaviť memorandum.“
Machava, ktorý sa venuje technickej stránke výskumu projektu PVE hovoril aj o ďalších, pomerne nových zisteniach, týkajúcich sa geológie. Na mape ukázal dve čierne čiary, pretínajúce vodnú nádrž Málinec.
„Ide o tektonické zlomy – divínsky a málinský. Ten málinský je v tesnej blízkosti priehradného múru. Navýšenie priehrady by znamenalo stavať spodnú nádrž na geologickom zlome,“ uviedol odborník s tým, že v minulosti bola prítomnosť tektonických zlomov jedným z najdôležitejších hodnotiacich kritérií.
Strategický zdroj pitnej vody
Mimoriadnu potreby ochrany vodnej nádrže, ako strategického zdroja pitnej vody pre okresy Lučenec a Veľký Krtíš zdôraznil aj Martin Landl z občianskej iniciatívy Lučenec. Tiež tvrdí, že nie je na mieste označovať ľudí, ktorí nesúhlasia s výstavbou PVE Málinec – Látky za spiatočníkov, neuznávajúcich potrebu spoločenského rozvoja a jeho ekonomického prínosu spoločnosti.
(zdroj: Marcela Ballová)„Je to práve naopak. Veľmi radi by sme boli, keby sa aj južná časť stredného Slovenska adekvátne rozvíjala a bola jej venovaná rovnaká pozornosť, ako iným regiónom. A ak tu máme niečo hodnotné, tak to je aj vodné dielo Málinec a jeho kvalitnú vodu. Nechceme byť o ňu účelovo pripravení v prospech krátkodobého dosiahnutia zisku jednotlivcov, ktorí navyše s týmto regiónom a pitnou vodou z Málinca nič nemajú.“
Pri plánovaní nestačí pichnúť prstom na mape
Miroslava Valková, vedúca oddelenia územného plánovania a životného prostredia BBSK potvrdila absenciu odborného dokumentu, ktorý by hovoril o využívaní pitnej vody na energetické účely. Uviedla, že v územných plánoch kraja, tiež Látok, Málinca, Hriňovej, Lučenca aj Veľkého Krtíša je ochrana zdrojov pitnej vody a zásobovanie obyvateľov nezávadnou pitnou vodou stanovená ako priorita.
Pre rodákov z Hámra má krása Málinskej priehrady trpkú príchuť Čítajte „Vo februári, keď celý problém vznikol, sme v rámci rozporového konania poslali pánovi ministrovi pripomienku. Tiež sme sa zúčastnili rokovania s ním. Následne predseda BBSK rokoval s Vodohospodárskou výstavbou, kde si pýtal nejaké relevantné dokumenty či ekonomické štúdie, porovnania, čokoľvek. Do dnešného dňa sme nedostali nič, ani odpoveď na naše zásadné pripomienky. A to už prešli štyri mesiace,“ uviedla Valková.
Zdôraznila, že územné plánovanie by nemalo fungovať tak, ako funguje v poslednej dobe „že kde si kto pichne prstom na mape, tam sa mu nakreslí investícia. Územné plánovanie je veda, položená na zásadách trvalo udržateľného rozvoja, ktorý absorbuje tri piliere – ekonomický, sociálny a pilier životného prostredia. Ak my preceníme jeden, ako v tomto prípade, keď preceňujeme ekonomiku, tak zvyšné dva nám padnú. Tie piliere musia byť rovnocenné.“
S tvrdeniami, ktoré odzneli počas stredajšieho brífingu v Málinci, sa stotožňuje aj Jozef Melicher, starosta Cinobane, ktorej katastra sa projekt priamo dotýka.
„Mrzí ma, že v dnešnej dobe musíme riešiť takúto situáciu. Som veľmi znepokojený, že výstavbou PVE Málinec – Látky by sme mohli prísť o zdroj pitnej vody. Myslím si, že je na nás, ľuďoch z politického života a tiež novinároch, aby sme sa zastali ľudí, ktorí urobili všetko pre to, aby neboli oklamaní a aby sme zachránili pitnú vodu pre budúce generácie,“ zakončil starosta.
Málinská priehrada otvorila svoje útroby. Jej srdce funguje spoľahlivo (+ FOTO) Čítajte
