LUČENEC. Most v Lučenci, časť ktorého sa ešte začiatkom marca tohto roka zrútila do Krivánskeho potoka, zrekonštruujú. Banskobystrická župa na obnovu dôležitého objektu, cez ktorý vedie výjazdová cesta z okresného mesta smerom na Fiľakovo, vyčlenila takmer 630-tisíc eur.
Mesto trvá na čo najskoršej obnove
„Na celkovú rekonštrukciu mosta má vypracovanú projektovú dokumentáciu a v tomto čase prebieha príprava podkladov pre vyhlásenie verejného obstarávania na výber zhotoviteľa,“ informovala lučenecká samospráva na oficiálnej webovej stránke mesta s tým, že pôjde o investíciu financovanú z 30-miliónového investičného úveru, z ktorého kraj vyčlenil peniaze pre všetky okresy.
„Finálna cena za opravu poškodeného mosta, ako aj termín začatia prác, bude známy po vyhodnotení verejného obstarávania,“ dodáva magistrát.
Pripomína, že naďalej trvá na čo najskoršej rekonštrukcii mosta na Fiľakovskej ceste, keďže jeho stavebno-technický stav je veľmi zlý.
Argumentuje udalosťou z 3. marca tohto roka, kedy sa do potoka zrútilo zábradlie s rímsou. Mesto okamžite miesto označilo dopravným značením, najmä z dôvodu zvýšenia bezpečnosti chodcov. Nasledujúci deň zasadal krízový štáb mesta.
Banskobystrická regionálna správa ciest vtedy samosprávu informovala, že odpadnuté zábradlie s rímsou neznížilo zaťažiteľnosť mostného objektu voči určenej zaťažiteľnosti podľa mostného listu.
Bezprostredne po udalosti na most dočasne osadili plastové zábradlie. Odvtedy je doprava vedená jedným jazdným pruhom po strede mosta.
Zlý stav mostov ľuďom komplikuje život
V Banskobystrickom kraji je však v kritickom stave viacero mostov. Župa na ne dlhodobo upozorňuje a aj napriek tomu, že investuje do ich opráv, súčasné tempo nestačí na to, by zabránila ich neustále zhoršujúcemu sa stavu.
„Zlý stav mostov komplikuje každodenné životy ľudí. Znamená to meškanie do práce či školy, sťažuje prístup k lekárskej starostlivosti, môže spôsobovať výpadky v zásobovaní ako aj skomplikovať práce záchranárskych zložiek, ktoré sa v kritickej chvíli nemusia dostať tam, kam treba,” vyjadril sa ešte koncom mája predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter.
Konkretizoval, že župa spravuje 1034 mostov na cestách druhej a tretej triedy. Kým v roku 2017 bolo v najhorších kategóriách, teda v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave 109 mostov, k minulému roku ich už bolo 251, čo predstavuje takmer 25 percent všetkých mostov v kraji.

Na základe výsledkov diagnostiky už museli na viacerých obmedziť premávku. Napríklad vlani išlo o dva mosty priamo v Hnúšti.
Nepríjemné dedičstvo
„Mosty prešli do správy krajov v roku 2004. Už vtedy boli v nevyhovujúcom stave. Zdedili sme tak investičný dlh, ktorý sa prehlbuje, pretože samosprávy na jeho riešenie nemajú od štátu žiadne zdroje,“ zdôraznil župan.
Pokračoval, že BBSK začal vlani s obnovou šestnástich mostov v celkovej hodnote 4,31 milióna eur. Na dvanástich z nich už boli práce ukončené.
„Ešte tento rok sa začne rekonštrukcia ďalších štrnástich mostov za 4,66 milióna eur. Financovaná bude z úveru, ktorý si zobral kraj,“ načrtol ešte koncom mája Lunter ďalšie plány ohľadom mostov. Na túto tému už absolvoval niekoľko rokovaní aj s ministrom dopravy Jozefom Rážom.
Župy to samé nezvládnu
Investičný dlh na mostoch v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave predstavuje v Banskobystrickom kraji 240 miliónov eur. Župa toľko peňazí na ich opravu nemá.
Možnosť riešenia vážnej situácie vidí PPP projekt, teda verejno – súkromné partnerstvo, do ktorého by sa zapojili štát a samosprávy. Združenie samosprávnych krajov SK8 tomu vyjadrilo podporu.
„Spolu s ostatnými krajmi vytvárame jeden veľký balík najkritickejších mostov, ktoré by súkromný sektor refinancoval a urýchlene opravil, aby sme sa vyhli ich uzáverám a kolapsu dopravnej infraštruktúry. Keďže riešime investičný dlh, ktorý sme zdedili od štátu, považujeme za nevyhnutné kofinancovanie zo strany štátu 50 percentami,“ ozrejmil Lunter.
Na záver podotkol, že podľa údajov Sekcie cestnej infraštruktúry SK8 predstavuje investičný dlh na mostoch na Slovensku približne dve miliardy eur. Ide o obrovský problém, ktorý bez zásahu štátu a zjednodušenia povoľovacích procesov samosprávy nedokážu zvládnuť.
